mili kybca rodicia,
mam velkeho, takmer 40kg psa a velmi casto som ucastnickou naozaj absurdnych a nebezpecnych situacii, ked deti nie su nijak usmernene ohladom stretnutia, ci minania sa so psom.
bezne som to ja, co dieta zastavim, odmietnem nevyziadany kontakt, upozornim rodica, prosim o ohladuplnost, ci bezpecnu vzdialenost. vacsie deti sa sice na dovolenie pohladkat casto spytaju, ale nepockaju na odpoved. zaflekuju s kolobezkou priamo pred nami... s vystretymi rukami utekaju pistiac priamo na nas... ledva chodiace dieta sa tacka s chrumkou v ruke priamo na nas... matka s dietatom na rukach sa sklana na pohladkanie bez opytania...
takychto situacii je strasidelne vela a musim uprimne povedat, ze som zarazena, lebo napomenutie, ci usmernenie od rodica vidim v minimalnom pocte pripadov.
preto by ma zaujimalo, ako to ako rodicia, primarne zodpovedni za svoje dieta, mate.
spoliehate sa na detsky usudok? alebo na psovoda? na psa? riesite so svojimi detmi, ako sa v pritomnosti zvierat a k zvieratam spravat?

(darko je v pritomnosti deti pokojny, nijak zvlast ho nezaujimaju, ma nahubok a je na voditku. ale stale je to zviera s adekvatnym mozgom a hodnotenim situacii, ublizit moze uz len tym, ze vyskoci, ze zrazi na zem, ze udrie kosikom, ze pri pohybe poskriabe, etc. tak reku, ci ste si toho vedomi)