zobudia ma nástojčivé hlasy. na konci postele ryšavá mačka, reaguje na znovu vedomého mňa: zodvihne hlavu, zažmúri.

"som unavený," vraví ubolený s jemnou príchu?ou plačlivosti.

"nemôžeš to vzda?, rozumieš?!" dohovára druhý, nie som si istý, či žena bo muž.

"ale keď ja už nevládzem, nič ma nenapadá..."

musím ís? na záchod, ale to by som ich vyrušil, len sa trochu pomechrím v mojej prechodne mojej postieľke.

ticho.
lyžička o šálku.

"je to na nič, nemá to cenu..." pokračuje bolestín.

"hovno!" príkro ho zahriakne androgýn, "musíš sa premôc?, ty lefetko, čo myslíš, že to je len tak, poveda? Modlitbu za Všetky Neodvratne sa do Hĺbky Neustále Zahlcovanej Databázy Ponárajúce sa Blogy?"

mačka mäkko doskočí na zem, usmejem sa, vložím si do úst protézu, načiahnem za palicou a prekrivkám na terasu. vo vzduchu je cíti? levanduľu, polievku a ganju. žmúrim do slnka, vždy do iného slnka: je to prefíkané slnce, vie veru robi? onakvé triky s kontextom!

deň, keď to všetko obsiahnem, sa blíži, vzdychnem a zostúpim po kamenných schodíkoch do kuchyne v dome pani Slagelse.