Ležím na kúpalisku a čítam knihu.
Občas zleziem do bazéna dať si pár dĺžok na schladenie a aby som mala pocit, že som využila vstupné naplno. Hlavne sa mi chcelo čítať a opáliť si tvarohové časti tela.

Kúsok vedľa sedia na tráve dvaja chalani a hrajú šach. Už asi hodinu. Z toho ako sa popritom občas rozprávajú to vyzerá, že ten pripitý z nich je nadšený fanúšik šachu ako takého a ten druhý, triezvy, proste len hrá lebo pozná pravidlá.
Pripitý sa postupne stáva opitým. Súmerne s hladinkou mení aj farbu pokožky do teplejších odtieňov.
Má zopár hlúpych narážok na iných ľudí z kúpaliska a jeho protihráč mu bez akéhokoľvek odporu v hlase odpovedá aj na otázky a celkom to vyznieva tak, že ho má rád a jeho opitosť mu absolútne neprekáža napriek tomu, že sám je kompletne triezvy.

Dole podomnou je skupinka popíjajúca pivo z plastových pohárikov. Buclatá pani sedí celý čas v takej zvláštne vytočenej polohe aby sa mohla rozprávať s párikom oproti. Vyjedá chipsy z balíka, ktorý zakaždým otočí naspäť tak, aby si z neho mohli brať všetci prítomní. Nikto okrem nej z balíka chipsy neberie.

Prišla slečna v klobúku s peknou postavou v krásnych bielych plavkách. Po dobu dvoch hlbokých nádychov sa zmenila atmosféra pri bazéne. Horný diel plaviek má asymetrický tvar cez jedno rameno a volániky zahaľujúce no zároveň asi trochu "pridávajúce" ducatým častiam tela.
Pozerám sa na svoje staré vyblednuté trojuholníkové plavky a nohavičky, ktoré pre túto sezónu dostali status "spodný diel". Hm. No a čo. Aj tak mám cyklistické tan-lines a postavu ala "viac mi ide o funkčnosť než o dizajn" takže by mi nové plavky boli asi zbytočné. Navyše radšej chodím na jazerá kde sa dá zašiť bez plaviek, len na také výlety nie je čas vždy. Spokojná, že plavky nepotrebujem a nemusím ísť do obchodu, sa vraciam k čítaniu.

6 dĺžok v bazéne a idem si po hot-dog. Knihu som nechala na uteráku obálkou hore aby som nemusela hľadať provizórne záložky. Keď sa vrátim k uteráku (ale to už som mala hot-dog zjedený takže pravdepodobne medzičasom bolo ešte kolečko čítania a plávania) chalani odvedľa sa pýtajú na knihu čo čítam. Prečítali si názov kým som bola preč.
Zhodou okolností to je kniha o Buddhisme. Som na cca 30ej strane aj s predslovom a naozaj som nečakala, že sa o tom budem musieť s niekým rozprávať takto skoro. Navyše pri debatách o viere v čokoľvek nevedecké som bola (doteraz vždy) na opačnej strane rieky. Ale to náhodným ľuďom na kúpalisku nevysvetlíš. Čítaš knihu o Buddhisme takže si zainventarizovaný v príslušnej sekcii "chcem-v-niečo-veriť-ľudí". Kupodivu chalani sa ukázali ako inteligentní aj keď teda ten jeden s komplikáciami a zlou artikuláciou. Odkiaľsi vytiahol veľkú knihu "Historie válek" a jal sa ma konfrontovať so svojim nihilistickým svetonázorom. Chcel aby som mu odpovedala na otázky z pozície v-niečo-veriacej osoby. Dosť pravdepodobne len chcel ukázať, že všetci zomrieme a na ničom nezáleží, ale to mi pripadá zbytočné nosenie dreva do lesa takže ma viac bavila debata s jeho triezvym kamošom, ktorý naopak verí v trénovanie mysli, hmatateľné účinky meditácie a tak celkovo mal aj zaujímavejšie vklady do diskusie a schopnosť udržať myšlienku dlhšie než po najbližší sip z plechovky.

Pani pdomnou medzitým dojedla chipsy a dala si dole ramienka na plavkách. Nedokážem pochopiť ako mohla tak dlho vydržať v tej krkolomne-vytočenej polohe ale čo ma zaráža ešte viac je fakt, že zrazu pôsobila ako súmerne opálená a tmavšia aj na tých častiach tela, ktoré boli po celý čas odvrátené od slnka.

Slečna v bielych plavkách natáča video pri bazéne. pravdepodobne samej seba lebo je v takej pololežmej polohe so stiahnutým bruchom a natiahnutými končatinami. Občas neprirodzene mykne hlavou ako keby pohadzovala vlasmi ale má klobúk takže sa ani nepohnú. Toto robenie si selfies na verejnosti mi vždy pripadá ako neskutočne obscénne. Na jednej strane mám pocit, že som práve pristihla niekoho pri vykonávaní veľkej potreby uprostred rušnej ulice a na druhú stranu trochu aj obdivujem, ako sa dokázali odosobniť od všetkých ostatných naokolo. Je im to jedno a asi sa nehanbia.

Opitému došli otázky na tému Buddhismus (resp. ich vychrlil naraz veľa a nedal priestor na odpoveď takže som bola ušetrená toho rozprávať. Ovšem za cenu počúvania jeho smutných uistení o tom ako je spokojný v tom stave v akom je). A potom to prišlo...
"ODKIAĽ SI?"
čo je toto za dementnú otázku? A hneď na to "Čo robíš keď nie si na kúpalisku?" alebo teda niečo v tom zmysle.. keďže som sa tam ocitla preto, aby som aspoň trochu vystavila UV žiareniu aj tie časti tela, ktoré mám celoročne pod dresom povedala som, že bicyklujem. Okrem iného to je pravda.
Nastalo zmätené ticho. Prvýkrát odkedy nadviazali kontakt. Našla som na kúpalisku dvoch ľudí, ktorí nevedia o cyklistike ani toľko, aby ju vedeli hejtovať. Prázdno a ničota v ich pohľadoch bola takmer estetickým zážitkom. Dvaja nepoškvrnení:)

Išla som si zaplávať. Nebolo to už tak príjemné ako predtým, lebo ľudia z kúpaliska poodchádzali a ja som mala pocit, že som terčom pohľadov (plávam čudne. Baví ma hocijak kombinovať štýly). Vyzeralo to, že kúpalisko bude čoskoro zatvárať. Posunula som bok nohavičko-plaviek aby osm skontrolovala úspešnosť operácie tmavnutie. Nič. Stále vyzerám ako panda na odvykačke.