cwbe coordinatez:
101
63564
63565
5595951
64342
8886544

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::13
total children::3
21 ❤️


show[ 2 | 3] flat


pht0
rzb4YFm.jpeg

Tretí ročník pompézneho endurance alleycatu

ŠTART   6.8 22:00 Štrbské pleso - pamätník SNP
CIEĽ      8.8 14:00 Bratislava - Cyklokuchyňa

Tour de Felvidék (TdF) je cyklistický pretek, z polovice alleycat a z polovice cyklomaratón. Pretekári majú 40 hodín, počas ktorých navštevujú stanoviská podľa ich vlastného výberu.

TdF začína v piatok 6. augusta o 22:00 na Štrbskom plese pri pamätníku SNP a končí v nedeľu 8. augusta o 14:00 v Bratislave v Cyklokuchyni.

Pretekár TdF musí v tomto čase prejsť zo Štrbského plesa do Bratislavy a pritom navštíviť čo najviac stanovísk po Slovensku.

Všetci účastníci jazdia na vlastnú zodpovednosť a musia byť pripravení na okolnosti pretekania počas 40 hodín (jazda v noci, stravovanie, technická, zdravotná a duševná pripravenosť a pod.), nakoľko pretek je self-supported. Organizátori preteku neposkytujú žiadnu (0̷) podporu, všetci jazdia sami za seba.

Pravidlá:
1. Pretek začína v piatok 6. augusta o 22:00 na Štrbskom plese pri pamätníku SNP a končí v nedeľu 8. augusta o 14:00 v Bratislave v Cyklokuchyni.
2. Počas týchto 40 hodín pretekári navštevujú stanoviská a za každé navštívené stanovisko získavajú jeden bod do súťaže.
3. Víťazom sa stáva pretekár s najväčším počtom bodov. V prípade zhodného počtu bodov rozhoduje skorší príchod do cieľa.
4. Navštívenie stanovísk sa dokazuje primárne fotografiami (obecný úrad, tabuľa s názvom obce a pod.), ale každý pretekár by mal mať aj GPS záznam (Strava a.i.).
5. Zoznam stanovísk bude zverejnený týždeň pred začiatkom preteku.
6. Stanoviská budú (väčšinou) bez obsluhy. Tie stanoviská, ktoré poskytujú aké-také papanie, pitie a spanie, budú na chatách a budu špeciálne označené.
7. Ak pretekár nestihne prísť do cieľa do 14:00, za každú začatú štvrťhodinu príde o pol boda zo svojho bodového ohodnotenia. Ak nestihne prísť do cieľa do 19:00, bude diskvalifikovaný.
8. Ak príde pretekár do cieľa skôr, nezíska žiadne bonusové body.
9. Pretek je individuálny a self-supported, t.j. každý pretekár súťaží sám za seba. Draftujú sa iba sedláci/sedláčky a support car si strč do prdele.
10. Je zakázané používať akékoľvek dopravné prostriedky okrem bicykla a chôdze. E-bicykle sú zakázané.
11. Organizátori si vyhradzujú právo zmeniť ktorékoľvek pravidlo po dohode s pretekármi.

Pre inšpiráciu mapa stanovísk z minulého ročníku:
https://www.google.com/maps/d/u/0/edit?mid=1_KYUiHGF23reBG7PH4HeaayHAOK-jTfz&usp=sharing




00000101000635640006356505595951000643420888654408920836
SYNAPSE CREATOR
 suchydom      08.11.2021 - 13:41:04 (modif: 08.11.2021 - 19:04:30) [38K] , level: 1, UP   NEW  HARDLINK !!CONTENT CHANGED!!
17.30 prichádzam do go4 na Prievozskej, odkiaľ nás Miňo berie aj s Mladým dodávkou aj s cca 10timi bajkami na štart na Štrbské pleso. Cestou máme ambíciu si zdriemnuť, čo však kazí naše vykecávanie a potom asi polhodinová zápcha na R1 pred Zvolenom. Začína nám byť jasné, že na štart budeme meškať a posunie sa; je nám ľúto ďalších účastníkov očakávajúcich nás v Tatrách v 8 stupňoch.
Prichádzame cca 22.15, vykladáme bajky, nastáva frmol, všetci sa obliekajú, balia, dofukujú pneumatiky, posledné prípravy. Nápad vyraziť z krčmy, kde nás čakali, zavrhujeme (bolo by to riadne nedôstojné), a okolo 22.30 sa všetci presúvame na štart pri pamätníku SNP pri Štrbskom plese. Po príchode tam má Šimon kľuky v pozícii 11.50, Ticián mu to na mieste opravuje multitoolom, všetci sa bavíme. Cítiť veľké napätie, ale aj dobrú náladu. A zimu.
23.00 vyrážame, cieľ tiež posúvame v nedeľu na 15.00. O 40 hodín sa snáď všetci vidíme v Bratislave.

Začíname dlhým zjazdom až do Štrby (poniektorí). Niektorí smerujú do Podbanského na západ, jediný koho vidím ísť na východ je Marek. Dáva naozaj ten Sliezsky dom?
Ja idem v menšej skupinke, o chvíľu sa rozdeľujeme a ja idem nocou sám. Prekvapilo ma, ako rýchlo som osamel, na začiatku to znelo, že na Čierny Váh poputujú takmer všetci. Ale asi aj takýto Felvídek bude.

Po zjazde do podtatranskej kotliny smerujem ďalej na juh cez Štrbu a Šuňavu do doliny Čierneho váhu. Niekoľko stoviek metrov za mnou registrujem svetlá ďalších 3-4 účastníkov. Ja si už tu na krátkych stúpaniach dávam pozor na watty. Hlavne to hneď na začiatku, podporený adrenalínom štartu a vidinou jazdy počas celej noci, neprepáľ.
Dve svetlá ma už takmer dobehli, odbočujú na inú cestu, hneď kontrolujem mapu, či idem správne. Prečo nás mapy poslali inak? Ale idem, hovorím si - musím veriť tej svojej. Nepanikár. Na Čierny váh som sa chystal už dlho. Žiaľ, s príchodom okolo pol jednej ráno odtiaľ nič neuvidím. (Teším sa, keď sa tam niekedy opäť za dňa vrátim).
Jazdí sa dobre, žiadne autá, asfalt poväčšine celkom fajn. Občas stopy po lesníkoch či popadaných stromoch. Ide to hladko, občas mierny kopček, potom zas dolu. Po niečo vyše hodine prichádzam do obce Svarín, odkiaľ cesta začína stúpať. Prechádzam cez čosi ako kemp, na pokročilú hodinu sú tu stále nejakí ľudia (na konci mi niekto povedal, že to bol akýsi kresťanský tábor). Začínam prvý climb, dávam si pozor na watty. Snažím sa dýchať v tempe počítania: 4 nádychy, 4 výdychy za cca 4 sekundy. Táto postupka mi bude v hlave hrať ešte 39 hodín. Climbovanie v tme je príjemné aj nebezpečné, absolútne pri ňom strácam prehľad o čase, priestore, a gradiente. Som rád, že sa mi darí niečo malé jesť, bál som sa, že nebudem mať vôbec chuť.
Po asi 35 minútach stúpania som hore. Som tu sám (prvý?). Dávam rýchle foto na dôkaz a po asi 5 minútach začínam zjazd tou istou trasou. Celkom vysoko stretávam prvého protiidúceho, zdravíme sa. Asi v dvoch tretinách climbu zas partiu troch, ktorí stoji a kričia na mňa. Zastavujem pri nich. Je to Španiel, Adrián a Samo. Samo roztrhol reťaz (fu), ale našťastie mal quicklink a už to stihli opraviť. Lúčime sa, fičím ďalej, chalani pokračujú hore.

V zjazde je poriadna zima. Prichádzam dole do kempu a mením predné svetlo, moje už varuje, že dochádza šťava. Zo Svarína tento raz pokračujem ďalej na západ, smerujem do Liptovského Hrádku a Mikuláša. V Hrádku mega rozbitá sfrézovaná cesta priamo v centre v celej šírke, wtf. Pred Mikulášom ma mapy.cz posielajú na Liptovskú cyklocestu, čo v momente preklínam - je totálne rozbitá a zbieram zbytočné výškové metre na (v noci ne-)výhliadkovej trase. Hovorím si, že už si to budem lepšie kontrolovať a držať sa v takýchto prípadoch na hlavnej. Prichádzam do Mikuláša okolo 2 ráno a dávam prvý stop na pumpe. Bageta, káva, džús, čokoláda.
Zdržím sa asi 20 minút, tesne pred mojím odchodom prichádza Adrián. Zdravíme sa, idem ďalej smer Huty.

Tento climb ma prekvapuje. Nečakal som, že bude taký dlhý. Od Mary asi 7km, trvá mi necelú trištvte hodinu (ale v tme to pôsobí ako 2). Na vrchu sedla ma dobieha Adrián. Spolu dávame zjazd cez Huty na druhý checkpoint - Oblazy, Mlyny - v Prosieckej doline. Adrián pokračuje cestou hore do Veľkého Borového, ja sa odhodlám na zjazd ktorý mal v popise checkpointu MTB. Našťastie je chodník úplne v pohode, idem dolinou asi 15 min a prichádzam takmer až k Mlynom. Posledných asi 200m znášam bajk na ramene cez zjazd s veľkými šutrami. Pri robení foto si všimnem, že pod strechou jedného z mlynov visí bajk - asi niekto od nás sa tu rozhodol prespať. Dávam foto, začína sa brieždiť. Ešte stretávam pár, ktorý akurát smeruje dole, prehadzujeme asi 2 vety a fičím ďalej. Vynášam bajk cez najstrmší zráz a po chodníku sa vraciam na Huty. Svitá, z hôr stúpa hmla a ja sa cítim extaticky. Prvá noc a 2 checkpointy za mnou! Späť do sedla to vyšlapem rýchlejšie než som čakal, a pokračujem ďalej na sever, na Oravu.

Absolvujem nádherný a rýchly zjazd dole do Zuberca, odtiaľ opäť na východ Roháčskou dolinou - ďalší stop Ťatliakova chata. Celú cestu premýšľam, koľkých ľudí stretnem v stúpaní, avšak nestretávam nikoho z pretekárov, iba nejakých skorých turistov. Teším sa, ako si na chate dám raňajky, snívam o praženici. Tá sa nekoná. Po dlhom a miestami dosť strmom climbe (ku koncu okolo 12%) prichádzam na vrchol, je 6.30 a chata zíva prázdnotou. Otvárajú až o 7.00. Polhodinu strácať nemienim. Dávam snus a redbull, ktorý v drese nesiem ešte od Štrbského plesa, a rýchlo dolu. Tu je asi najväčšia zima, dávam na seba okrem primaloftky aj tenkú bundu proti dažďu. Zjazd je dlhý, studený, vlhký. Nepríjemný.

Prichádzam naspäť do Zuberca a v Jednote dávam okolo 7.30 raňajky. Prvý väčši stop, zdržal som sa možno aj trištvrte hodinu. Buchty, liter džúsu, káva, do fliaš prelievam extramineralizovanú Fatru a Sulinku. Smer Oravská priehrada. (Tu mi je ľúto, že som úplne opominul pomerne lacný stop v Hladovke, vôbec som si ho pri plánovaní nevšimol, ale to zistím až o niekoľko desiatok hodín, kdesi pri Vrícku, od Vlada).

Bajkujem okolo Oravskej priehrady, je to nádhera. Občas mierne hore, občas dole, šlape sa dobre. S pokročujúcim časom začína áut pribúdať. Zdĺhavý climb do Oravskej lesnej je znepríjemnený miernym protivetrom. Trvá to omnoho dlšie, než som si z pred 2 rokov pamätal. Na známej pumpe v Zákamennom dávam krátku pauzu - káva a Míša. Cestou jem nejaké banány. Príchod do Oravskej lesnej okolo 11.30, rýchla fotka na námestí a pokračujem do sedla smer Zázrivá. Na tento climb som sa veľmi tešil, išiel som ho pár rokov dozadu z oboch strán a pamätám si dobrý asfalt, žiadne autá, pekný les. Všetko sedí, až na tie autá. Tých na celom prejazde a úzkej ceste stretávam snáď 30, plus nejaké motorky. V sedle kratučká pauza s fotkou (len pre seba, nie je tu stop) a hneď dolu do Zázrivej. Zjazd je super a dlhý. Po ňom hneď výšlap do sedla nad Terchovou, kde zvažujem obed na salaši, odkladám to však na nejakú menšiu pizzerku v Terchovej - iste tam bude menej ľudí = menej čakania. To je aj pravdou, dávam pizzu Hawai, kofolu a nealko pivo. Spájam sa s Mladým, píše mi, že je pri Žiline a asi končí, odchádzajú mu kolená. Je mi to ľúto, ale samozrejme, sám to vie odhadnúť.

(Písanie tohto reportu mi ide prekvapivo rýchlo. Rýchlejšie, ako to bicyklovanie, anyway).

Vyrážam z Terchovej smer Strečno. Cesta je dosť nepríjemná, veľa áut, takmer žiadna krajnica, neprehľadné zákruty. Do toho food coma a prvá väčšia kríza s únavou. Začínam sa seriózne báť prechodu cez Strečno, kadiaľ som prekvapený, že vôbec môžem na bajku ísť (aspoň tak sa tvária mapy.cz). V Strečne musím dať pauzu v obľúbenom penzióne Irenka, lebo by som to nedal. Totálne ma ťahá na spánok. Káva, kola, zúfalstvo. Idem.

Prechod cez Strečno je total nepríjemný, asi si viete predstaviť. Moja food coma to neuľahčuje. Ale aspoň ten adrenalín mi pomáha. Tu si hovorím, že nejdem až tak krotiť watty, nech som odtiaľ čo najrýchlejšie preč! Začiatok ešte relatívne ok, je tam dvojprúdovka. Po asi tretine cesty sa však zužuje na jeden pruh, a mňa obiehajú autá, motorky, kamióny, autobusy v 100+ km/h. Asi najhorší je karavan kúsok pred koncom, ktorý už-už cítim na lakti. Snažím sa ísť za alebo aspoň po krajnici, miestami je však non-existent, prípadne je z nej ukusnuté rozbitým asfaltom. 
Kto sa tomu môžete vyhnúť, isto tento úsek neodporúčam (ale na Felvideku si človek nevyberá a žiaľ, asi by som do toho v týchto podmienkach išiel znovu).

Konečne prichádzam do Vrútok a sledujem Martinské hole po mojej pravici, kde je ďalší stop. Aj som ho zvažoval, teraz som však fakt rád, že som to zamietol, tento mastodont by ma dosť odrovnal (takmer 1k výškových a naspäť dolu). Pokračujem na juh do Martina a ďalej. Tu začína prvá vyslovene cylistická (nie energetická) kríza. Z juhu fúka nie až tak silný, no aj tak dosť nepríjemný protivietor (odhadujem tak na konštantných 4-6 m/s). Uvedomujem si, ako veľmi ma to vyčerpáva. Omnoho viac, ako climbs, kde človek má aspoň vidinu konca (a zjazdu). Tu to vôbec nekončí.

Niekde tu (alebo ešte kúsok skôr) mi napadá mentálna barlička, ktorú dokonca ešte mnohokrát využijem - hovorím si: Dominik, pozri, akokoľvek zle na tom si, stačí iba neprestať šlapať. Máš za sebou 5 checkpointov, prinajhoršom nebude hanba to odbicyklovať priamo do Bratislavy, aj keby si mal priemerku odteraz 18 km/h. Zdanlivo veľmi jednoduché, no nikdy predtým som sa nad tým takto nezamyslel. A neskutočne to pomáha. As simple as that: Stačí neprestať šlapať.

V protivetre preklínam celú Turčiansku kotlinu (fucking piece of shit wind!!) a dúfam, že ma už stočí na západ do závetria lesa, do Kláštora pod Znievom. Túto trasu som išiel pár rokov dozadu, a zdalo sa mi, že ten les začína omnoho skôr. My bad.
V Kláštore vyhľadávam krčmu, zúfalo potrebujem cukor. Ďalší džús a nealko radler.

Slnko začína strácať silu a schováva sa za kopce. Je cca 17h, onedlho sa opäť začne zvečerievať. S vidinou troch asi najbližších k sebe umiestnených checkpointov na mojej trase začínam mierne stúpať do Vrícka. Onedlho som tam, robím foto a hneď pokračujem ďalej. Na vrchole Vríckeho sedla stretávam Petra (po veľmi dlhom čase niekoho stretávam!), prehodíme pár viet ako nám to ide, že sme obaja dosť dead. Začíname spolu zjazd, Peter kúsok pod vrcholom zaostáva, ja brzdím a zdiaľky naňho kričím, či je ok. Nepočujem, čo mi odkričal, ale že nech pokračujem. Pýtam sa či isto, on že áno, a tak klesám ďalej sám. Super zjazd do Nitrianskeho Pravna, odtiaľ zas hore smerom na Tužinu. Na jej konci už pod lesom počujem hlasnú hudbu a vidím bizarnú dedinskú zábavu. Nedá mi nepristaviť sa. Posielam video do whatsapp skupiny Felvidek (neúspešne, pozdravujem operátora). Odporné ale smiešne disco country a dedinská zábava, ako má byť. Dávam pollitra spriteu, do dresu beriem energy drink a pokračujem.

Cesta do Čičermanského sedla je od začiatku mega rozbitá. Hneď na začiatku climbu sa obzriem a pár desiatok metrov za sebou vidím fellow Felvidečana. Čakám ho a ideme spolu. Je to Vlado. Je príjemné po dlhej dobe s niekým chvíľu ísť, pokecať, ako to ide, čo ešte máme v pláne a tak. Do sedla prichádzame spolu, ani jeden sa extra nenáhlime. Dávame foto a hneď pokračujeme zas dole Kohútovou dolinou, kde je našťastie asfalt omnoho lepší. Tu stretávame mladý párik na MTBčkach. Pán, ktorý nás pred chíľou obiehal v aute sa im snaží pomôcť. Majú zaseknutú reťaz medzi kolesom a kazetou. Žiaľ, pomôcť im nevieme, v doline majú našťastie auto. Ideme ďalej. Pomaly začíname stúpať na posledný z troch climbov. Kúsok za Valaskou Belou už idem rýchlejšie, pýtam sa Vlada, či je ok, ak sa rozdelíme - on sa chce po zjazde v Ilave najesť a pokračovať na Záhorie, ja však ešte mierim opäť naspäť na sever, do kempu pri Pružine, ktorý obsluhujú kamaráti. Niekedy tu sa rozhodujem aj skipnúť 2 naplánované checkpointy - Súľov (ešte viac na sever - blbosť), a Veľkú Javorinu (to by mi zabralo veľa času, ktorý sa s prichádzajúcou tmou citeľne kráti). Začínam si uvedomovať, že úplne bez spánku to celé nedám. Rozhodujem sa, že v kempe si pospím aspoň na hodinu a potom uvidím, čo ďalej.

Prichádzam na Homôlku, dávam rýchlu foto, hneď zjazd dolu. Prefrčím cez Ilavu a pokračujem na sever so sadajúcou tmou. Cestu z Beluše do Pružiny už absolvujem potme. Škoda, dolina smerom do ich stanoviska vyzerá krásne. Počas nej však začínam prvýkrát serióznejšie halucinovať - zdá sa mi, akoby v kríkoch naľavo okolo mňa nonstop šuchotali zvieratá, je to však veľmi nepravedpodobné (to našťastie ešte viem vyhodnotiť). Do toho cítim, že prvý raz bonkujem, taktiež mi dochádza voda a tohto sa desím. Tlačím do seba bebe kekse, 3bitku, kaštany, energy drink. No nič, musím si u nich definitívne oddýchnuť, takto to až do BA bezpečne nedám. Prichádzam k nim okolo 21.30, ponúkajú mi pivo a pálenku, čo by bol kolosálne zlý nápad .) Pijem na šupu asi liter vody, prehodím s nimi menší small talk, dávam si guláš a ukladám sa spať v ich spacáku.

Budík nastavujem o hodinu a pol, aby som o polnoci vyrazil. Cca od 23tej sa však budím a ďalšiu polhodinu už len ležím (ako dobre v teple, nebicyklovať!). Vstať sa mi nechce, ale premôžem sa. Táto noc je omnoho teplejšia, než predošlá. Budím sa prepotený. Ďalší rýchly small talk, balím sa, naberám vodu, rýchla foto pri rozcestníku a vyrážam naspať dolu dolinou. Ide sa fajn, onedlho sa vyzliekam, je 19 stupňov.
Po zjazde naspäť na Považie ma čaká extrémne nemilé prekvapenie v podobe silného protivetra. Najprv sa snažím tlačiť cez neho, ale hrozne to vyčerpáva. Watty akoby som climboval, avšak idem po rovine a 17 km/h. Peklo. Vietor odhadujem tak na 12-14 m/s. Konštantných. V nárazoch ešte viac. Niekde pred Ilavou nahrávam do Tdf whatsapp konverzácie video s pičujúcim komentom. Zvažujem, čo ďalej. Ak to pôjde takto, body na záhorí sú ohrozené, nestihnem ich. Na pumpe za Ilavou sa rozhodujem zastaviť. Je okolo 2.00 ráno, SHMÚ predpovedá, že okolo 4tej by malo spŕchnuť a vietor ustať. Dávam si sendvič, hotdog, kávu, niečo sladké, a sadám si za pumpu do závetria. Pozorujem lokálnu mládež. Všetko v meste je asi zatvorené, pumpa life. Tínedžerské ploskačky, dvojité rande, tepláky a všetko, čo k tomu patrí.

Pauzujem asi hodinu, potom sa odhodlávam naspäť do vetra. Nemôžem čakať až do tej štvrtej. Pokračujem smer Trenčín. Je to nepríjemné, ale dá sa. V Trenčíne pokračuje trasa cyklocestou okolo Váhu. Miestami je príšerne rozbitá, zvažujem ísť na hlavnú cestu do Nového Mesta n. Váhom. Potom však chodník vedie dole a cyklocesta pod hrázdou je úplný luxus, odhadujem max rok-dva stará. Idem po nej, trošku popŕcha, nevadí - snáď aspoň ten vietor potom ustane. Pomaly sa začína brieždiť. Ja mám veľkú slabosť, vietor ma úplne vyčerpal a chytám mikrospańky a rozhodujem si dať na 10 minút spánok. Dlho nevidím žiaden prístrešok, na ľavej strane hrádza, na pravej polia. Po niekoľkých kilometroch prichádzam k akejsi elektrárni, ktorú obchádzam po cykloceste. Je tu kemp, kde okolo 5.00 hrá dosť zlé techno. Hneď za ňou je veľký strom. Toto je moje miesto. Oči sa mi už zatvárajú a vidím rozmazane. Zhadzujem bajk, vyťahujem termofóliu a líham si pod strom. Budík ma prebudí o 10 min a ja som prekvapený, ako mi taký krátky spánok pomohol. Už je svetlo, avšak šedo, po daždi. Z okolitých kopcov stúpa para. Rýchlo balím fóliu a vyrážam.

Pokračujem ďalej po hrádzi smer Nové mesto. Cesta je dosť nezáživná, asfalt dobrý. Som v akomsi ustálenom rytme, možno až tranze. Novým mestom prechádzam cez centrum, pripomína mi 500 bytov v Bratislave. Som prekvapený, po minulých prejazdoch a skúsenostiach som si myslel, že Nové mesto je dosť odpad. Pokračujem ďalej smer Čachtice. Popod Karpaty do BA to odtiaľto už celkom dobre poznám, avšak moja trasa sa opäť točí na sever, cez kopanice smerujem do Brezovej pod Bradlom. Pôvodne som po nech chcel putovať ešte na záhorie na posledné 2 checkpointy, avšak pauza v Ilave kvôli vetru a vietor samotný ma tak zdržali, že keď to v hlave prepočítavam, takmer určite by som to do cieľa nestihol. A načo si predložovať trasu o ďalších 80km, ak z 2 bodov v cieli minimálne o jeden celý prídem. Mám ešte plán B > ak sa nebodaj dostanem do Bratislavy do 12.30, dám ešte posledný checkpoint v Dunakiliti.

Ale to je ešte ďaleko. Teraz stúpam krásnymi dolinami, lesmi, popri úzkej vlakovej dráhe, na kopanice. Je tu nádherne, veľmi si to užívam. Les po daždi je krásny, nikde nikoho. To mi aj veľmi pomáha, za cca prvú hodinu stretnem len jedno auto. Začínam mať druhú silnú energetickú krízu, doposiaľ najintenzívnejšiu. Fotím si svojky ako mizerne vyzerám. Toto si chcem zapamätať, takto unavený som sa v živote necítil. Takto vyzerá človek po 500km a s minimom spánku. Mikrospánkujem každých pár sekúnd. Dochádza mi, že toto fakt nie je sranda a reálne ma môže niekto zraziť, keď zaspím, prípadne zletím z cesty. Okamžite potrebujem spánok, aspoň na chvíľu. V dedine Podkylava zbadám lavičku pri ceste, v parčíku pod kostolom. Neváham, zliezam z bajku a sadám si. Do pár sekúnd spím.

Po asi 10 minútach ma opäť prebúdza budík. Opäť mi to veľmi pomohlo. Veľmi zaujímavé, ako sa dá mozog oklamať. Pokračujem. Ďalšie kilometre sú asi najkrajšie z celej cesty. Tá osamelosť dedín pánu bohu za chrbtom, lúky po daždi, malé a prudké stúpania, kikiríkajúce kohúty, kostolné zvony, jablone a slivky pri ceste (dávam si 3 popadané kyslé zelené jablká, padnú mi veľmi vhod. Tiež je to asi najzdravšie jedlo, čo na celom TdF konzumujem). Jazdím tu vôbec prvý raz a určite sa sem chcem vrátiť.

Stúpania sú tu strmé a nekompromisné, ale veľmi pekné. Po niekoľkých sa dostávam na vrchol tejto lokality a pár km predo mnou sa črtá na kopci Štefánikova mohyla. Najprv zvažujem, že idem ešte na ňu, nie je tam síce checkpoint, ale v spomienkach je to pekné miesto. Najmä takto ráno by mohlo byť, ešte bez ľudí. Je to nejakých 200m navyše climb. Avšak nakoniec túto myšlienku zavrhujem, hovorím si, že možno radšej skúsim stihnúť Dunakiliti, ak do BA dorazím s dostatkom času. Absolvujem teda zjazd po cykloceste okolo priehrady do Brezovej, a pokračujem na juh k stúpaniu. Ešte predtým rýchla pumpová zastávka, a hore do posledného stúpania na Dlhé rovne. Climb je nekompromisný, na 2km stúpnem o takmer 200m. Oddychové pasáže majú okolo 10%, najstrmšie (a väčšinu času) je to tak 17-18%. Po krátkej chvíli som hore a fotím sa na poslednom checkpointe. Odtiaľ sa rozhodujem ísť po (veľmi rozbitej) “asfaltke” do Dobrej Vody. Prichádzam tam a pokračujem ďalej na hlavnú cestu popod Karpaty, ktorá ma dovedie až do Bratislavy. Na zastávke dávam dole návleky a natieram sa, slnko riadne pečie. Je približne 10.00. Púšťam sa ďalej, medzi Dechticami a Trstínom to nie je úplne príjemné, krátke prudké klesania a stúpania, nonstop hore-dole, a tiež slabý protivietor. Tu niekde ma začína bolieť ľavé koleno, najmä keď do toho tlačím. Nechcem riskovať nedojazdiť do BA a tak zvoľňujem. Do nie veľmi prudkých kopcov tak stúpam len okolo 17 km/h, po rovine idem tak 22. Nad Smolenicami sa zbierajú búrkové mračná, občas trochu spŕchne. Koleno bolí viac a viac a ja všetko preklínam. Posledných 60km bude teda strastiplných. Som aj rád, že som sa nevydal naháňať sa za checkpointmi na záhorí a postupne mi je jasné, že Dunakiliti nemám šancu stihnúť. S týmto kolenom budem rád, keď bez väčšej ujmy dojdem do cieľa načas, nie to ešte pridávať si 60km.

Cesta zo Smoleníc je útrapná, všetko preklínam. V Častej sa rohodujem dať si poslednú pauzu na kolu, ale to nie a nie prísť. Zakaždým nejaká iná otravná dedina a pičujúci ja. Našťastie tam po nejakom (dlhom!!) čase dorážam a na poslednej pumpe si dávam kolu a nanuk. Sadám opäť na bajk, prvých pár minút mi je z bolesti kolena aj ramien (do ktorých sa snažím preniesť aspoň časť námahy) až na vracanie. Do toho brutálne bolesti zadku, takto ma nebolel snáď nikdy. Nechcem si ani predstaviť, ako to tam dole vyzerá (Marek to v cieli pekne nazýva tatarákom). Nič sa nedá robiť, pokračujem ďalej. Po pár minútach na začiatku Modry bolesť kolena ustupuje, nechápem ale veľmi sa teším. Od Modry až po začiatok Bratislavy to využívam, hrotím to, často šlapem v stoji (uľavujem zadku), a šlapem priemerku takmer 30. Na začiatku Rače sa bolesť znova vracia, žeby telo už poznalo, že som blízko, a začína vypínať? Ale to už dôjdem za každú cenu. Vlečiem sa mestom celkom pomaly, ale už sa až tak nemám kam ponáhľať. Jedine na umiestnenie, ak by som do cieľa došiel skôr, ako niekto iný s 10timi stopmi. Vôbec neviem odhadnúť, koľko môžu mať ostatní.

Vinohrady, Račko, mesto, Starý most. A posledný krátky zjazd z neho do cieľa v Cyklokuchyni, počas ktorého už ani nepedálujem, len uľavujem zadku. Do cieľa prichádzam 13.32 a robím fotku na dôkaz. Skladám sa, a postupne sa začínajú zbiehať ostatní účastníci a organizátori. Kontrola fotiek, trás. Nakoniec som štvrtý, s 10 stopmi sme boli štyria, a tretí Mišo do cieľa došiel cca o 2 hodiny skôr, než ja. Vyhráva opäť Marek s vyše 8k prevýšením. Šialené!

V cieli panuje masívne uvoľnenie, všetci sa tešíme, že sme toto dobrodružstvo (spolu?) prežili. Palacinky, pivo, rozhovory, zážitky. Na toto budem dlho spomínať. Aj keď som isté úseky bicykel preklínal, eufória je real. Neviem sa dočkať ďalšieho ročníka. Toto je veľmi výnimočná vec.

593km // 6k ascent

00000101000635640006356505595951000643420888654408886568
pht
 pht      26.06.2021 - 21:19:44 , level: 1, UP   NEW
uz len necelych 6 tyzdnov!!

0000010100063564000635650559595100064342088865440888656808887696
beker
 beker      30.06.2021 - 21:14:02 , level: 2, UP   NEW
das to na Omnium? ;)

000001010006356400063565055959510006434208886544088865680888769608887981
pht
 pht      01.07.2021 - 14:45:02 , level: 3, UP   NEW
frankenbike naked omnium bez racku je plan B :)

000001010006356400063565055959510006434208886544088865680888769608887704
bbs
 bbs      30.06.2021 - 21:29:40 [2K] , level: 3, UP   NEW
minuly rok isiel na fixke! (iirc)

00000101000635640006356505595951000643420888654408886568088876960888770408888216
plaintext
 plaintext      02.07.2021 - 11:30:00 [1K] , level: 4, UP   NEW
bez brzd <3

0000010100063564000635650559595100064342088865440888656808887696088877040888821608888286
bbs
 bbs      02.07.2021 - 14:03:20 , level: 5, UP   NEW
Ked ti je tlacenie hore kopcom malo a rad "tlacis" aj dole kopcom :)

000001010006356400063565055959510006434208886544088865680888769608887704088882160888828608888294
pht
 pht      02.07.2021 - 14:32:40 [2K] , level: 6, UP   NEW
o to lepsie sa trpi a o to hlbsi zazitok

000001010006356400063565055959510006434208886544088865680888769608887704088882160888828608888291
smok
 smok      02.07.2021 - 14:27:07 , level: 6, UP   NEW
zas je to lahucke, hodis na chrbat ;)

00000101000635640006356505595951000643420888654408886568088876960888770408888216088882860888829108888299
bbs
 bbs      02.07.2021 - 14:43:07 , level: 7, UP   NEW
a utekas dolu kopcom :D

0000010100063564000635650559595100064342088865440888656808887696088877040888821608888286088882910888829908888305
smok
 smok      02.07.2021 - 15:00:22 , level: 8, UP   NEW
alternativne mozes bezat vedla bajku, alebo padakova brzda

00000101000635640006356505595951000643420888654408886548
mirex
 mirex      26.06.2021 - 19:52:30 , level: 1, UP   NEW
Pre inšpiráciu sem dám zadanie z minula https://kyberia.sk/id/8772159 aj s tým že víťaz mal 12 bodov a tak treba mieriť k tomu. Ja teda sám nejdem, nie som blázon.