https://dennikn.sk/2424854/imunitny-system-dietata-ma-obrovsku-schopnost-ucit-sa-nemoze-byt-vakcinami-pretazeny-hovori-imunolog-jesenak/?ref=mpm

Miloš Jeseňák sa venoval očkovaniu v rizikových situáciách už pred pandémiou. V rozhovore vysvetľuje, že deti neočkujeme iba kvôli dosiahnutiu skupinovej imunity a tiež prečo je dôležité očkovať deti s cukrovkou či obezitou.

V rozhovore sa dočítate:

či nám rok a pol v izolácii zhoršil prirodzenú imunitu,
koľko ľudí sa nemôže očkovať,
či antivaxerské trendy zostávajú na internete, alebo je ich stále viac aj ordináciách,
prečo imunológa volajú k zlomenej nohe,
prečo ho znepokojuje vtáčia chrípka v Číne,
ako v Martine zistíte, že je koniec semestra.
Na Slovensku sa otvorila čakáreň na očkovanie proti covid-19 aj pre deti od 12 rokov. Prečo je dôležité očkovať ich?

Deti sú z pohľadu covid-19 najmenej rizikové – ak sa nebavíme o novorodencoch. Na druhej strane môžu predstavovať zdroj infekcie pre starších členov domácnosti, ktorí nie sú zaočkovaní, alebo nemali po očkovaní dostatočnú imunitnú odpoveď. U detských pacientov je tiež riziko pokovidového zápalového syndrómu, ktorý je veľmi rizikový a môže viesť k trvalým následkom. Samostatnú kategóriu tvoria deti a adolescenti s chronickými chorobami, u ktorých môže covid prebiehať komplikovane. Určite by som preto odporúčal očkovanie chronicky chorých detí a adolescentov, ktorí majú rizikové faktory typické pre dospelých pacientov. Napríklad cukrovku, obezitu, vysoký krvný tlak a tak ďalej.

Budú sa časom očkovať aj mladšie deti?

[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Viaceré z vakcín majú klinické skúšanie aj pre deti od šesť rokov. Uvidíme, na akú vekovú hranicu sa to posunie, pretože čím skôr dosiahneme celkovú preočkovanosť aspoň 60-70 percent, tým bližšie budeme ku koncu pandémie. V prípade detí pod 12 rokov bude upravená celková dávka antigénu vo vakcíne.


Prečítajte si
Bábätká ohrozuje covid viac než staršie deti. Ochrániť ich môžu protilátky od zaočkovanej matky
Nemali by skupinovú imunitu zabezpečiť dospelí, na ktorých prebehli veľké klinické štúdie?

Vo všeobecnej medicíne je väčšinou adolescent považovaný v podstate za dospelého človeka. Čiže aj dávky v tejto vekovej kategórii sú rovnaké ako v pôvodných klinických štúdiách. Mladšie deti majú iné dávkovacie schémy, čiže pôjde o iný objem odskúšanej vakcíny. Štúdie, ktoré boli realizované s deťmi vo veku 12-15 rokov, dokonca ukázali nielen lepšiu účinnosť vakcín v porovnaní s dospelými, ale aj bezpečnosť bez závažných vedľajších príznakov.

Adolescentov a deti však neočkujeme len kvôli dosiahnutiu skupinovej imunity. Dôležitá zostáva aj prevencia choroby, ktorá môže mať závažný priebeh. Akokoľvek je zriedkavý, je aj veľmi nepríjemný a odporúčal by som sa mu vyhnúť.

Keď sa objavil britský variant, zdalo sa, že viac mladých ľudí končí v nemocniciach. Vedci teraz uvažujú aj nad tým, či nové varianty nebudú infikovať stále mladšiu populáciu, aby sa šírili ľahšie. Čo si o tom myslíte?

Nové varianty zatiaľ nie sú vo všeobecnosti smrteľnejšie, ale viac infekčné. Tým pádom sa ľahšie šíria v mladších vekových kategóriách, a tak narastá aj počet mladých ľudí, ktorí s nimi skončia v nemocnici. Môže sa stať, že niektoré typy variantov budú v budúcnosti spôsobovať závažnejší priebeh. Ale predovšetkým sú všetky najmä oveľa infekčnejšie. To je základný dôvod toho, prečo vlastne genetické varianty – alebo hovorovo povedané „mutácie“ – vznikajú.

Pomohlo by nám preočkovanie detí do začiatku nového školského roka predísť tretej vlne na jeseň?

Nemyslím si, že sa na jeseň tretej vlne vyhneme, keďže tempo očkovania je pomalé. Deti môžu prispieť k šíreniu na komunitnej úrovni a ich očkovanie by mohlo pomôcť predísť niektorým pandemickým opatreniam, ako je napríklad zatváranie škôl.


Očkovanie detí by mohlo pomôcť predísť zatváraniu škôl na jeseň, keď pravdepodobne príde tretia vlna pandémie. Foto – TASR
Bohatšie krajiny zvažujú očkovanie detí, zatiaľ čo niektoré chudobnejšie ešte nemajú preočkovaných zdravotníkov v prvej línii. Nemalo by pre globálny stav pandémie väčší zmysel posunúť vakcíny radšej tým chudobnejším, ktorí k nim nemajú prístup?

Teoreticky áno, ale ide o veľmi komplexnú záležitosť, napríklad z hľadiska uzatvárania hraníc či cestovania. Dobré by bolo zvyšovať celkovú zaočkovanosť, s podporou programov pre chudobnejšie krajiny. Malo by to však ísť ruka v ruke s pokračovaním očkovania v rozvinutých krajinách.

Ako ďaleko je vedecké poznanie o tom, či sa budeme musieť proti koronavírusu preočkovávať?

Čoraz viac dát zatiaľ nasvedčuje tomu, že bude potrebné aspoň jedno preočkovanie. Uvidíme, či bude vírus výrazne meniť svoje vlastnosti, alebo začne časom slabnúť. Momentálne sa už klinicky skúma podanie tretej dávky mRNA vakcín, ktorá opäť výrazne zvýši tvorbu protilátok. Vzhľadom na to, že nad pandémiou sme zatiaľ zďaleka nevyhrali, je ťažko dať jednoznačnú odpoveď, či a ako často sa budeme preočkovávať, napríklad tak, ako to je pri sezónnej chrípke.

mRNA aj vektorové vakcíny sú takzvané „vakcíny novej generácie“, kde vidíte ich ďalšie uplatnenie?

Na základe pandemických skúseností sa pravdepodobne opäť pozrieme na niektoré ochorenia, proti ktorým už vakcíny máme a skúsime ich urobiť účinnejšie. Alebo, naopak, skúsime tieto technológie použiť proti infekciám, na ktoré sa nám vakcínu vyrobiť nedarí, ako je HIV či niektoré tropické choroby. Uvažuje sa dokonca aj o využití technológie mRNA vakcín pri liečbe nádorových ochorení, pričom dáta zo štúdií sú veľmi sľubné, dokonca aj pri nádoroch so zlou odpoveďou na doterajšiu liečbu.

Ktorý variant nového koronavírusu vás znepokojuje najviac?

Varovné správy prichádzajú z Vietnamu a Kórey kde sa spájajú viaceré mutácie v jednom, takže uvidíme, čo to spôsobí. Variant delta (pôvodne nazývaný indický – pozn. red.) momentálne vytŕča najviac. Vieme, že je vysoko infekčný, no našťastie prichádzajú aj dáta ohľadom vakcín, ktoré sa javia ako účinné.


Miloš Jeseňák. Foto N – Tomáš Benedikovič
Znepokojuje ma aj informácia z Číny, kde sa človek nakazil vtáčou chrípkou. Aj keď Čína deklaruje, že ďalšie šírenie medzi ľuďmi nehrozí, venoval by som tomu po skúsenosti s covidom zvýšenú pozornosť.

Život sa pomaly vracia do „normálu“, no hovoríte, že tretej vlne sa nevyhneme. Na čo by sme sa mali pripraviť?

V prvom rade by sme mali zrýchliť očkovacie tempo. Bolo by tiež fajn, keby ľudia necestovali do exotických destinácií s malou preočkovanosťou, kde hrozí vyššie riziko, že si domov donesú nový variant. Tiež treba mať pripravené dostatočné zásoby liekov a updatované aktuálne liečebné postupy. Bolo by dobré, keby sme vedeli na tretiu vlnu svižne reagovať a upravovať protiepidemické opatrenia podľa situácie v lokálnych ohniskách.

Vieme si imunitný systém cez leto nejako „vyšportovať“ a pripraviť sa na tretiu vlnu aj takto?

Takto to úplne nefunguje, no je dobré na imunite dlhodobo pracovať. Odporúčal by som primeraný pohyb na slnku a čerstvom vzduchu, dostatok spánku a oddychu, či racionálne stravovanie. Na jeseň je vhodné začať dopĺňať vitamín D a zinok. Práca na dobre fungujúcom imunitnom systéme je dôležitá nielen pri prevencii, ale aj dobrom zvládnutí rôznych infekčných ochorení. Na druhej strane „len“ podporou imunity sa covidu nevyhneme.


Prečítajte si
Imunológ radí, ako podporiť detskú imunitu, ktoré doplnky z lekárne naozaj fungujú a či očkovať deti proti chrípke
Počas pandémie sme takmer nikam nechodili, s nikým sa nestretávali a žili v oveľa sterilnejších podmienkach ako pred ňou. Neoslabí to našu prirodzenú imunitu?

Nemyslím si, že by sme sa tohto mali veľmi obávať. Lockdowny a dištancovanie viedli napríklad k tomu, že sme mali slabšiu chrípkovú sezónu, no nepovedal by som, že nám to nejako výrazne oslabilo imunitu. Na druhej strane dlhodobý stres spojený napríklad s celou situáciou okolo covidu môže negatívne vplývať na imunitné funkcie, určite viac ako nosenie rúšok.

Dlho boli zatvorené aj škôlky a školy, nechýba deťom to, že nestretávajú raz za čas kamaráta s nádchou?

Dieťa je v detskom kolektíve tak trochu zžité s detskou „zoo“ mikroorganizmov daného kolektívu. Keďže deti boli dlhšie mimo týchto svojich kolektívov, je pravdepodobné, že keď sa vrátia medzi ostatné deti, budú prechodne častejšie choré. Nehovoriac o sociálnych aspektoch chýbajúceho kontaktu so spolužiakmi, ktoré viedli k nárastu rôznych, aj psychologických, ochorení. Tie v konečnom dôsledku tiež oslabujú imunitný systém.

Venujete sa vrodeným poruchám imunity a zriedkavým chorobám imunitného systému. Práve ľudia s takýmito problémami majú často pred očkovaniami rešpekt. Čo odporúčate svojim pacientom?

K pacientom s autoimunitnými ochoreniami musíme pristupovať individuálne. Poznať ich liečbu, priebeh ochorenia a to, či sú pod kontrolou. Podľa toho potom môžeme rozhodnúť, či pacienta očkovať, alebo to odložiť. Na druhej strane sú takíto pacienti veľmi ohrození infekčnými ochoreniami. Očkovanie proti chrípke či pneumokokom preto u nich patrí do komplexnej starostlivosti.


Pacienti s autoimunitnými ochoreniami si pri očkovaní vyžadujú individuálny prístup. Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Rizikové pri očkovaní sú aj deti s chronickými neurologickými ochoreniami či ťažkými formami ekzému a tak ďalej. Pediater takéhoto dieťaťa nás väčšinou kontaktuje a dohodneme sa na ďalšom postupe.

Očkovaniu rizikových pacientov sa venujem takmer 16 rokov. Za ten čas mi rukami prešlo mnoho detí a dospelých s kontraindikáciami očkovania, komplikáciami po očkovaní a podobne, takže v tejto oblasti má náš tím bohaté skúsenosti. Mimochodom, práve očkovanie v rizikových a špeciálnych situáciách je jedna z kľúčových oblastí, ktorým sa okrem zriedkavých ochorení imunitného systému venujem.

Aká časť populácie sa nemôže očkovať?

Ak sa bavíme o neživých vakcínach, kam patria aj vakcíny proti covid-19, tak je to určite len malá časť populácie, odhadom menej ako jedno percento.

S akými postojmi rodičov sa stretávate pri iných vakcínach? Zostávajú antivaxerské trendy na internete, alebo je rodičov, ktorí svoje deti nechcú zaočkovať, z roka na rok viac?

Antivaxinačných rodičov je približne rovnako veľa, nevšimol som si, že by ich počet výrazne stúpal. Pre mňa je odmietanie a spochybňovanie očkovania zarážajúce, lebo očkovanie považujem za jednu z najdôležitejších vecí, ktorú imunológia a moderná medicína vyvinula. Veľmi sme si zvykli na to, že máme širokú paletu antibiotík a mnohé ochorenia práve vďaka očkovaniu nevídame často, alebo sme sa s nimi už veľmi dlho nestretli. To vedie k pocitu falošnej bezpečnosti a spochybňovaniu očkovania.

Samozrejme, máme veľa rodičov, ktorí sa o očkovanie zaujímajú hlbšie. To však považujem za správne a snažím sa im zodpovedať otázky, ktoré majú, kým svoje deti zaočkujú. Je dôležité hľadať odpovede, a vítam, keď ich hľadajú u človeka, ktorý sa problematike roky venuje, nie na internete.

Čo sú najčastejšie obavy rodičov a čo im radíte?

Často sa pýtajú na riziko preťaženia imunitného systému. Krátkodobé či dlhodobé negatívne dôsledky očkovania, chemické zlúčeniny vo vakcínach, či môžu dieťa ohroziť a ich celkový význam. Na to všetko existujú odpovede a štúdie. Tie jasne ukazujú, že imunitný systém dieťaťa nemôže byť súčasnými vakcínami preťažený. Práve v tomto veku má obrovskú kapacitu učiť sa a budovať imunitnú ochranu. Je veľmi dôležité poukázať na to, že mnohé z ochorení, proti ktorým očkujeme, majú závažný priebeh. Spoliehať sa na to, že ich dieťa prekoná a vybuduje si prirodzenú imunitu, je veľmi riskantné. Bohužiaľ sa toho nemusí dožiť.

Rodičia sa často zaujímajú aj o ochranu pred chorobami, ktoré nie sú v národnom imunizačnom programe. Napríklad keď chcú s dieťaťom cestovať. Obzvlášť vítam možnosť očkovania proti ľudským papilomavírusom, ktoré zabezpečuje ochranu proti širokému spektru nádorových ochorení.

Koľko vakcín dostávanú deti bežne v rámci imunizačného programu?

Štandardne je to v prvom roku šesť dávok. Keď má človek trinásť rokov, má za sebou väčšinou 11 dávok vakcín.

Imunológia sa spolu s virológiou dostala za posledný rok a pol do centra pozornosti. Spôsobí pandémia aj niečo dobré, napríklad jej rýchlejší rozvoj?

Imunológia sa veľmi rýchlo rozvíja už približne 20 rokov. Za ten čas sa infiltrovala aj do klinických odborov, kde by ste ju na prvý pohľad nečakali. Napríklad do úrazovej chirurgie či medicíny kriticky chorých. Samozrejme, posledný rok a pol prišlo v súvislosti s covid-19 k mnohým zásadným objavom v rámci fungovania imunitného systému, dôsledkov nedostatočnej funkcie jeho častí, ale aj následkov toho, keď sa zaktivizuje príliš.


Miloš Jeseňák sa venuje očkovaniu rizikových pacientov takmer 16 rokov. Foto N – Tomáš Benedikovič
Čo robí imunológ v úrazovej medicíne – napríklad pri zlomenej nohe?

Najmä pri komplikovanejších zlomeninách môže imunitný systém a rôzne prostriedky na jeho podporu zlepšiť hojenie rán. Často nás volajú k pacientom s rôznymi pooperačnými komplikáciami v rámci úrazov, náhrad kĺbov a podobne.

Vy ste počas pandémie nejako zmenili kurz svojho výskumu?

V súvislosti s covidom sme sa začali zameriavať na znaky v imunitnom systéme, ktoré vedia predpovedať komplikácie covid-19 u jednotlivých pacientov. Vďaka tomu by sme im mohli lepšie upravovať liečbu.

Na základe niektorých znakov totiž vieme povedať, či je konkrétny imunitný systém unavený, nefunkčný a kde ho treba podporiť, aby vedel pacienta brániť. Na druhej strane nám niektoré parametre vedia povedať, že u pacienta dochádza k masívnej zápalovej odpovedi a je potrebné zasiahnuť biologickou liečbou a danú zápalovú reakciu potlačiť.

S pandémiou prišlo aj množstvo „internetových imunológov“. Ako vnímate, keď vám v rámci témy, ktorej sa roky venujete, hovoria na internete desiatky ľudí, že nemáte pravdu?

Snažím sa nevšímať si to. Niekedy to nejde, lebo som napádaný ľuďmi, ktorí sa v danej oblasti nevyznajú, ale majú pocit, že sa na základe štyroch článkov a piatich videí stávajú odborníkmi. Je to frustrujúce, hlavne keď človek už viac než rok a pol robí bez prestávky, dovolenky či väčšieho oddychu. Po večeroch odpovedám na maily, riešim komplikácie covidu-19 a starám sa o svojich chronických a ťažko chorých pacientov. Preto ma zaráža, keď je úsilie celého môjho tímu znevažované. Nehovoriac o tom, keď nás ľudia vulgárne osočujú a zosmiešňujú. To robí zle hlavne našim blízkym, najmä keď vedia, koľko vecí robíme nezištne vo voľnom čase. Na druhej strane som otvorený objektívnej kritike a diskusiám.

Akú najväčšiu imunologickú hlúposť ste počuli v súvislosti s pandémiou?

Ťažko povedať. Vždy keď si poviem, že väčšiu hlúposť som ešte nepočul, tak príde ďalšia, čo prebije tú pôvodnú. Kraľuje im asi tá, že covid-19 neexistuje a pandémia je vymyslená. Z pohľadu imunológie by som vybral to, že keď človek zdravo žije a dobre sa stravuje, tak nemôže mať s covidom žiaden problém. To je imunologická hlúposť. Mali sme športovcov aj mladých ľudí bez rizikových faktorov, ktorí mali ťažký priebeh covid-19.

O pandémii sme spolu hovorili niekoľkokrát, ale dnes sa spolu rozprávame aj v rámci presťahovania časti našej redakcie do Martina, kde pôsobíte. Priviedla vás do tohto mesta medicína?

Áno, už keď som šiel študovať, bola tunajšia lekárska fakulta považovaná za najlepšiu na Slovensku a tento štatút si úspešne drží dodnes. Keďže som chcel byť lekárom odmalička, bola to pre mňa jasná voľba. Po štúdiu som dostal ponuku robiť na detskom oddelení a tým som sa Martinu nadobro „upísal“.


Pohľad z pracovne Miloša Jeseňáka na Martin a jeho okolie. Zdroj – archív M. J.
Zvažovali ste niekedy odchod, povedzme do zahraničia, alebo ste sa „upísali“ navždy?

Platí „nikdy nehovor nikdy“, ale to, čo sme v Martine za tie roky vybudovali, spolu s výbornými ľuďmi v tíme a vedúcimi našich pracovísk, sú základné predpoklady pre to, aby som tu zostal. To sú podmienky, ktoré lekárovi umožňujú pracovať so zložitými a náročnými diagnózami. V Martine som spokojný a mám takú prácu, akú by som podľa mňa získal málokde.

V Martine sa mala začať stavať špičková nemocnica, ktorá by mala byť najlepšia na Slovensku, no začiatok prác brzdí nedostatok financií. Ako súrne ju Martin potrebuje?

Vzhľadom na priestory, v ktorých pracujeme, považujem výstavbu novej nemocnice za absolútnu nevyhnutnosť. Nielen kvôli poskytovaniu zdravotnej starostlivosti pre ľudí z celého Slovenska, ale aj preto, aby mali študenti zabezpečené adekvátne podmienky na vzdelávanie. Mnohé pracoviská sú momentálne v nevyhovujúcej podobe a konštantnú kvalitu lekárskej fakulty udržiavame len s veľkou námahou. Nové priestory pre klinickú medicínu, ale aj výučbu či experimentálno-klinický výskum by výrazne podporili veľký potenciál lekárov martinskej nemocnice a fakulty.

Na Jesseniovej lekárskej fakulte študuje veľa študentov zo zahraničia, ako to prispieva k atmosfére mesta?

Je tu veľmi úzko previazaná komunita študentov medicíny, takže je to veľmi živé mesto. No po skončení semestra sa trochu vyľudní a posmutnie. Človek si to hneď všimne.


Miloš Jeseňák (1980)
Je imunológ so zameraním na zriedkavé choroby imunity detského a dospelého veku a profesor v odbore pediatria (2019). Štúdium všeobecného lekárstva ukončil na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského (JLF UK) v Martine. V roku 2007 obhájil doktorát na JLF UK v odbore pediatria a v roku 2010 na Univerzite La Sapienza v Ríme. Postupne získal atestáciu v odbore pediatria, klinická imunológia a alergológia, dorastové lekárstvo a pediatrická pneumológia a ftizeológia. Absolvoval tiež štúdium v odbore Master of Business Administration (MBA) a Master of Health Administration (MHA). Aktuálne pôsobí na Klinike detí a dorastu a na Klinike pneumológie a ftizeológie UK JLF a UNM v Martine, ako vedúci Centra pre očkovanie rizikových detí a dorastu a takisto vedúci Centra pre vrodené poruchy imunity a periodické horúčky. Je primárom Oddelenia klinickej imunológie a alergológie v Univerzitnej nemocnici Martin.


Flicker
Żubr żuł żuchwą żurawinę