Názorná ukážka kde nám prdko žije..
Včera sme pod oknami videli nejakého ultrašľachovitého vyrysovaného feťáka ako niečo šňupe a váľa sa po zemi. Došiel k nemu frajer nech teda vypadne, ale ako tak ležal na zemi - vyskočil a vyhnal sa na frajera, ktorý ho instantne zložil dvojma ťukmi na zem. Zatiaľ čo sme sa s pánom zabávali, že teda nech naozaj vypadne na tom svojom ukradnutom bikesharingovom slovnafťáckom bajku, sa MALÁ VRANA vybrala na druhú stranu, to som začala byť na feťáka naštvanejšia viac akurát, že ja sa neviem byť... Len čo feťák zmizol som vybehla na cestu - prvé auto sa jej vyhlo a tie ďalšie už v strede cesty videli mňa a spomalili.. Vždy sa bojim keď sa ráno budím, alebo sa vraciam domov, čo uvidím ..

Ešte žije. Teraz ráno som ju videla opäť na obrubníku pri hniezde.

Keby bola opustená, beriem ju. Rodičom ju ale vziať nechcem, nechcem riskovať, že v zajatí umrie alebo nebude mať svoj vraní život. Pozerať sa ale na toto a vravieť si, že to musím nechať na prírodu je fakt ťažké.