Re[10]: A Solarpunk Manifesto :: Remember, remember, the velvet November


node:	Re[10]: A Solarpunk Manifesto
template:	4
parent:	Re[9]: A Solarpunk Manifesto
owner:	ci boha
viewed by:
created:	21.05.2021 - 21:20:05

cwbe coordinatez:
101
63564
63565
5595951
64342
8875751
8875928
8876074
8876077
8876078
8876079
8876082
8876129
8876130
8876150

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

No ak je v dome pec alebo ine vykurovacie zariadenie postavene podla noriem tak ako ma byt (nie stylom postavim si sam) tak to vykurovanie domacnosti drevom je v pohode.
Samozrejme ak pouzijes suche drevo.

Neviem ako inde ale v takom Zvolene napriklad kurili mokrou stiepkou. A to nevravím ze spaluju zdrave stromy. Denne mi prejde okolo baraku 4 az 8 sriepkarskych aut, ranono prazdne,o hodinu.plne a niekolko krat za den. To iste som zazila v Rakúskom Frieschu mestska teplaren na jesen dovliekla obrovské smreky zostiepkovala a kurili hrdo mokrym. Ono je ta teoria o biomase dobra,len ta jej aplikacia nie je to mna serie.

00000101000635640006356505595951000643420887575108875928088760740887607708876078088760790887608208876129088761300887615008876159

nie je nahodou vykurovanie domacnosti drevom vyrazny zdroj znecistenia ovzdusia?

0000010100063564000635650559595100064342088757510887592808876074088760770887607808876079088760820887612908876130088761500887615908876178

Ak kúria mokrým drevom, nebodaj uhlím tak hej, sadze, dech, benzeny, pm2,5 ect..ak kuria správne vysušeým drevom, nejake častice tam sú, ale toto podlieha tiež nejakým normám. Zas treba brať do úvahy v čom sa kúri, taká kachľová pec je asi najlepší spotrebič na tuhé palivo. Postavená a dimenzvaná presne na objekt ktorý vykuruje a musí splňať normy aby ti z komína išlo fakt minimum častíc.
Otvorené krby, plechové šporáky a lacné krbové vložky to nie je vôbec dobré. Tento typ spotrebičov často používaju práve Dáni a Angličania. Preto sa tam niekoľko krát riešil ban na kúrenie drevom. (Nižšie to spomína aj id bukakke)
Prikladám taký text od starostu Londýna: Choosing what you burn and how you burn it can make a big difference to the pollution it creates. Reducing the personal pollution, you and your household are exposed to from domestic burning, is crucial to maintaining long term health and reducing the risk of respiratory and cardiovascular diseases.

If you’re on a low income and burning solid fuel is your primary source of heating, you may be eligible for free heating, insulation and ventilation improvements under the Mayor’s Warmer Homes Programme.

Stoves and fireplaces:

Open fireplaces are the most polluting way to burn solid fuels. Using a well-designed, properly installed stove or appliance can make a big difference.

As a minimum, you should make sure that your stove meets the legal requirements, but even Defra approved stoves can emit high levels of pollution. From January 2022 all new woodburning stoves will have to meet new EcoDesign standards.
https://www.london.gov.uk/what-we-do/environment/pollution-and-air-quality/guidance-wood-burning-stoves-london

Situácia u nás zo znečistením (ak si pozrieš mapu/graf) je taká, že vysoké hodnoty počas vykurovacej sezóny sú všade v dolinách a kotlinách, kde sa kúri mokrým drevom a v lacných spotrebičoch (hladové doliny) napríklad Jelšava. Alebo potom tam kde je priemysel (KE) Tu je taká dosť dobrá správa o tom
http://www.shmu.sk/File/oko/rocenky/SHMU_Sprava_o_kvalite_ovzdusia_SR_2018_v2.pdf
Zóna Banskobystrický kraj
Priemerné denné koncentrácie PM10 prekročili limitnú hodnotu na dvoch AMS: Jelšava, Jesenskéhoa Banská Bystrica, Štefánikovo nábrežie. Limitná hodnota pre priemernú ročnú koncentráciu PM10nebola prekročená na žiadnej stanici v tejto zóne. Vysoký počet prekročení dennej limitnej hodnoty pre PM10 v Jelšave (74 prekročení dennej limitnej hodnoty) je možné pripísať najmä vykurovaniu tuhým palivom v tejto oblasti, kde situáciu ešte zhoršujú extrémne nepriaznivé rozptylové podmienky.
Menej výrazne sa v Jelšave prejavuje vplyv priemyselných zdrojov. Naopak, na AMS Banská Bystrica,Štefánikovo nábrežie, je vysoký počet prekročení dennej limitnej hodnoty spôsobený najmä cestnou dopravou. Koncentrácie PM2,5, SO2, NO2, benzénu ani CO neprekročili v tejto zóne limitné hodnoty.

000001010006356400063565055959510006434208875751088759280887607408876077088760780887607908876082088761290887613008876150088761590887617808876361

Oprav ma ak sa mylim, ale uplne opominas CO2eq?

00000101000635640006356505595951000643420887575108875928088760740887607708876078088760790887608208876129088761300887615008876159088761780887636108876574

prve co som vygooglil ta nepotesi

"Researchers estimate that, in total, wood may produce between three times and 10 times fewer greenhouse gas emissions per unit of heat than other energy sources"

v praxi to vyratat je ale nemozne. ak sa budeme bavit o kotloch (a nie o elektrine), kazdy ma iny kotol, komin, ine drevo. dokonca aj zlozenie a teda vyhrevnost plynu kolise (v priebehu roka 2015 to kolisalo okolo 3%)

0000010100063564000635650559595100064342088757510887592808876074088760770887607808876079088760820887612908876130088761500887615908876178088763610887657408876621

otazka je ci "other energy sources" zahrnaju jadro/solar a ine low-carbon sposoby vyroby elektriny

000001010006356400063565055959510006434208875751088759280887607408876077088760780887607908876082088761290887613008876150088761590887617808876361088765740887662108877306

netusim. odpovedi najdeme vela, ale je ozaj tazke postavit spravne otazku. paci sa mi napr. "how much CO2 per kWh generated releases power plant over the course of its life-cycle"

netusim ani ake metodologie su za tymto grafom, to by bolo pekne si precitat

average-lifecycle-greenhouse-gas-emissions.png.aspx

average-lifecycle-greenhouse-gas-emissions.png.aspx

zdroj

000001010006356400063565055959510006434208875751088759280887607408876077088760780887607908876082088761290887613008876150088761590887617808876361088765740887662108876632

hladal som odpovede na tuto otazku ale v tom clanku co ti postol ich rozhodne nenajdes

00000101000635640006356505595951000643420887575108875928088760740887607708876078088760790887608208876129088761300887615008876159088761780887636108876379

Čo tým myslis?

0000010100063564000635650559595100064342088757510887592808876074088760770887607808876079088760820887612908876130088761500887615908876178088763610887637908876388

Kolko pri takom kureni prispievas k sklennikovym plynom.

000001010006356400063565055959510006434208875751088759280887607408876077088760780887607908876082088761290887613008876150088761590887617808876361088763790887638808876407

Tolko, kolko tym kompenzujes tepelne straty svojho domu.
Toto by bolo porovnat s inym zdrojom, jeho vyrobou a distribuciou - kolko sklenikovych plynov vyprodukuje.

000001010006356400063565055959510006434208875751088759280887607408876077088760780887607908876082088761290887613008876150088761590887617808876361088763790887638808876389

toto sa asi da ako tak spocitat jedno palivo voci druhemu. Ale ten trhovy aspekt je tam silny, typicky sa rube tolko dreva kolko prirastie, takze ak ho neskuris, skuri ho nejaka spalovna, alebo z neho urobia papier, ktory je potom lacnejsi a minie sa vela papierovych obalov, dalsie drevo sa na dizlovych lodiach vyvezie do Ciny a kade tade, vysledna tazba ale zostane zhruba rovnaka. Podla mojho nazoru je to nespocitatelne, tie trhove efekty, cela skala moznych produktov okrem tepla, a zaroven nahrad tychto produktov, atd. Da sa toto realne zratat? Vyrube sa rovnako, a aky to ma celkovy vplyv ked sa zmeni len sposob akym sa to drevo pouzije?

000001010006356400063565055959510006434208875751088759280887607408876077088760780887607908876082088761290887613008876150088761590887617808876352

tak to myslim - nie aky zdroj by to mohol byt teoreticky, ale ako to vyzera vonku.
v tom shmu pdf-ku toho vela nie je, ale teda mne to pride dost zufale, skoro vsetky stanice na hornej hranici - alebo za - rocnych limitov pre 2020. Ako tie limity nie su na to, aby sme z nich vyuzivali co najviac. to su rocne priemery... navyse vo vacsine krajov hovoria o kureni ako o prvom zdroji znecistenia, tak neviem.
tie pece maju nejake filtre? lebo inak mi pride ze ten rozdiel v nadimenzovani je akurat ze neplytvas, ale na m^3 znecistujes uplne rovnako, nie? nehovoriac o tom, ze v tom reali asi tych nadimenzovanych a certifikovanych peci zas tak super vela nebude...

00000101000635640006356505595951000643420887575108875928088760740887607708876078088760790887608208876129088761300887615008876159088761780887635208876363

Ono je to tak, ze drevo obsahuje znacne mnozstvo spalnych uhlovodikov, ktore koncia v lufte. Na to aby si ich spalil potrebujes teplotu cca 650C, dostatocne velku spalovaciu komoru, prisun dostatocneho mnozstva kyslika.

Toto v petriku alebo lacnom krbe z merkury marketu nedosiahnes a v tom kuri vacsina slovenska.

A suche drevo. Mokre spotrebuje energiu na vypar vody, para reaguje s uhlovodikmi pocas cesty kominom von - to je ten hnusny tazky dym lezuci z komina v kazdej dedine v zime.

0000010100063564000635650559595100064342088757510887592808876074088760770887607808876079088760820887612908876130088761500887615908876178088763520887636308876461

Dobry kotol pomoze vela, rozne kotlikove dotacie su urcite vec, ktora vyrazne pomoze, "tu a teraz". Ale su tam limity, obecne spalovanie dreva sa blbo kontroluje (oproti inym palivam), a dost energie tam stracas prave nemoznostou lahko a rychlo menit vykon.

000001010006356400063565055959510006434208875751088759280887607408876077088760780887607908876082088761290887613008876150088761590887617808876352088763630887646108876473

Kontrola toho co sa spaluje, by mohla byt len o nastaveni pravomoci. Ak dobre pamatam, tak v Nemecku ma pravo kominar nariadit odpojit spotrebic od komina a je vybavene.
Co sa tyka regulacie vykonu, urcite to nie je idealne. Tu dost pomaha, ked nekuris priamo do radiatora..., ale das tam medzistupen - akumulacnu masu, napr. akumulacnu nadrz, ktoru nahrejes jednym vykonom kotla a regulujes iba vystup z nej. Kotol sa znovu zapne, az ked treba nahriat nadrz.