...toto je ale úplne iná liga.

Pavel Knebl z Tiché je samorast, ktorému na cestách nebolo okrem ľadviny čo ukradnúť. Drvivá väčšina domácich po 21000km ceste mala viac ako on. Takto. Veľkú časť cestopisu som ho mal zaradeného ako typického českého pošuka, čo využíva systém (dokonca tam jedli veci domácimi obetované bohom či zosnulým, brali peniaze z kašny či darované iným...), ale tento cyklocestovateľ to skutočne žije aj teraz.

On to má racionálne zdôvodnené a u neho to nie je prvoplánový vychcanosť, ale životný štýl. Keď japonská výprava ostrúhala na zem jablko, on prišiel, pozbieral šupy a pojedol ich. :) Zero waste, bejba.

Na druhé prečítanie môjho komentu mi to prišlo ako hejt, ale nemyslím to tak. Knižka ma zaujala, a aj Pavlov súčasný životný štýl je pozoruhodný. Napríklad istú časť života žil v jaskyni..

Toto skutočne NIE JE kniha Jak jsme na kolech nedojeli do Vietnamu od Mirka Pavelku. Skutočne nie. :)