No dobre, ale to nehovoríme o optimalizácii z pohľadu využitia zdrojov, ale z pohľadu generovania zisku. Nejaká korelácia tam isto bude, ale asi to nebude to isté. Ak by to bolo celé ponechané na trh, tak by sa možno trasy surovín a tovarov zoptimalizovali. Lenže do toho všetkého vstupujú lobbing a štátne dotácie a tým sa tie vzťahy deformujú natoľko, že už ani divá sviňa netuší, čo je reálna cena a aké sú vstupy a výstupy.

Citát z knihy Helena Norberg-Hodge: Naša budúcnosť je lokálna:

Ak si vezmeme typický rok, tak USA exportuje milión ton hovädzieho mäsa, zemiakov a iných potravín a zároveň importuje takmer identické množstvo. 5 Tento vzorec importu a exportu podobných produktov sa dá pozorovať aj v iných krajinách sveta. V niektorých prípadoch je to presne ten istý produkt, ktorý sa vyváža aj dováža. New York Times informoval, že: „Tresky, ktoré sa ulovia v Nósku, sú vyvezené do Číny, kde sa z nich urobia filety, ktoré potom putujú späť do Nórska.“ To tvorí celkovo 16000 precestovaných kilometrov. 6

Zdroje:

5. “Livestock and Meat International Trade Data,” US Department of Agriculture Economic Research Service (USDA ERS), september 2018 (prístupné od 5. októbra 2018); “Data by Commodity – Imports and Exports; Commodity: Potatoes,” USDA ERS, 18. december 2018 (prístupné od 22. decembra 2018). Aktuálne údaje nájdete: FAOSTAT (United Nations Food and Agriculture Organization), a “US Agricultural Trade Data Update,” USDA ERS, pravidelne aktualizované. Pozri tiež: Rianne C. ten Veen, “Global Food Swap,” Greening the North, január 2011; Caroline Lucas, “Stopping the Great Food Swap: Re-localizing Europe’s Food Supply,” The Greens/European Free Alliance/ European Parliament, marec 2001; Helena Norberg-Hodge, Todd Merrifield, and Steven Gorelick, Bringing the Food Economy Home (London: Zed Books, 2002), 18.

6. Paul Greenberg, “Why Are We Importing Our Own Fish?” New York Times, 20. jún 2014