Pre tych, co maju psyche v poriadku a klubik Psychika a vy ignoruju

Ponaucenie prve

Monomanom nazýva F. Michajlovic Dostojevskij v Zlocine a treste Raskolnikova, potom co zabije staru lichvarku. Od toho momentu az po Raskolnikove sebaudanie na policajnom inspektorate, cize po celu dobu romanu, je Raskolnikov monomanom.

"Stara bola len taka choroba...Skor som chcel co najrychlejsie prestupit... nie cloveka som zabil, princip som zabil! Ale to je to, princip som zabil, ale neprestupil som, na tejto strane som zostal... A len to som dokazal, ze som vrazdil!"

Je monomanom v podobnom zmysle v akom by som nim nazval i blazna, ktory po tom, co spadol z voza hlavou na cestu, nic ineho nerobi, len cele dni od konarov a listia cisti potoky. Raskolnikov vsak musi byt blaznom, musi stratit akukolvek chut do zivota, odmietnut svoj narok na zivot, aby mohol byt opat clovekom. Ked vkrocia do izby, v ktorej lezi celym dnom a nocou, zda sa, ze umiera, ked okolo nich prejde na ulici, neoslovia ho, tak nepritomne na nich posobi, ked sa s nim daju do reci, vnima ich len utrzkovito, reaguje len na urcite slova, ktore zda sa maju pre neho zvlastny vyznam, a hned uteka prec, nevedno ci od nich alebo za niecim.

Ponaucenie druhe

Monomanom som nazval pana Z. (Dalej len zemo) z dovodu okamzitych intuitivnych asociaci, predzvesti spolocnych rysov, ktore som v rychlosti nezanalyzovane natukal a vystavil.
V svojich hlavnych crtach su si monoman Raskolnikova a monoman zema nepodobni, v tom najhlavnejsom - v pricinach ich monomanstva, nezrovnatelni, pre ukazanie vedlajsich spolocnych crt dufam posluzi typus monomana vyborne.

Prva spolocna crta: Nezrozumitelnost

Trefne porekadlo hovori "Najlepsie sa clovek nieco nauci, ak to ma niekomu vysvetlit"
Raskolnikovov nemusel vysvetlovat a nechcel vysvetlovat, nebolo komu by vysvetlil, nebolo co by vysvetlil. Zemo ma co vysvetlit, je komu co vysvetlit, no nevysvetluje, resp. vysvetluje pod dojmom jeho predstavy o totoznosti subjektu a objektu, totiz vysvetluje ako by bol kazdy zemom a vsetko by bolo zemom. V takom nerozliseni a chaose sa reflektovane a nereflektovane, kriticky a nekriticky zhodnotene, vedome a nevedome prijate myslienky zlievaju do jednej masy a vznika prvy rys monomana zema: nezrozumitelnost.

Druha spolocna crta: Odtiahnutost od sveta

Uzko suvisi s prvou spolocnou crtou, zastaralym pojmovym aparatom nazvane: je jej pricinou.

Raskolnikovo vystupovanie je nezrozumitelne, pretoze jeho zaujem o svet sa vytratil zaroven s vrazdou: jeho pozornost je upriamena do seba.
Nezrozumitelnost zemovho vystupovania spociva v jeho situacii, ktoru som zahalil nazvom "Problem mrtveho jezka"
Problem zelania stastia mrtvemu jezkovi je problemom, ktoreho korene siahaju niekde do pociatkov synkretizmu vychodnej myslienkovej tradicie a zapadnej kultury (zapadna myslienkova tradica nebola do stretu zahrnuta, kedze sa momentalne - v druhej polovici 20 str. v zapadnej kulture nenachadzala, resp. nachadzala len poskrovne)
Nastala tym situacia, ktorej zivym cierno zelenym prikladom je id zemo. Kulturnou identitou europan pri parkoch a pive, myslienkovou zmatenostou zelajuci stastie mrtvemu jezkovi. Kulturnou identitou drzany pri zemi, myslienkovou zmatenostou postrkavany k vysinam.
Co je na tom zle, nevhodne, chybne, zvratene, pomylene? Pristupom k vychod. m. t. pri ktorom je zapadna myslienkova tradicia zanedbana, dochadza k neschopnosti preniest vych. k .t. do nasej oblasti nezdeformovanu, neschopnost ju deformovat spravne na oblast zapad. kultur. id. (ak ma v tejto oblasti byt uzitocna ak ma priniest nieco spolocnosti a jedincovi ako celku a nie sa zdeformovat do vecernych kurzov sevelenia v okoli srdca a roztapania sa v sucite, musi byt pozmenena) a co je v pripade id zemo najpodstatnejsie, zdeformuje sameho preberatela do tragikomickej postavicky, ktora v lesiku za hypermarketom Carrefour obima stromy a zela stastie mrtvym jezkom.