Čím si vysvetľujete narastajúci mediálny priestor pre banality zo života takzvaných celebrít. Zodpovedá to naozaj adekvátnej spoločenskej objednávke?

- Asi musím odpoveda?, že áno. Pretože verejnos? sa väčšinou zaoberá banalitami. Tou hlavnou banalitou je naše vlastné ego, naše vnútorné okuliare, ktorými sa pozeráme na svet. Len čo by sme ich odložili, a začali sa díva? priamo, v tom okamihu by sme videli pravdu. A pravda je nepríjemná pre všetkých zúčastnených, i pre toho, kto ju vidí, i pre toho, kto ju hovorí, ba dokonca aj pre toho, kto o nej počuje. Preto sa radšej oddávame banalite. Banalita je ustavičné odkladanie, odsúvanie pravdy, jej zastieranie. Stále sa zaoberáme problémami, ktoré zaujímajú mňa, naše ego, a to vedie k tomu, že nám pravda uniká. Cez prizmu svojho ja pravdu nikdy nemožno vzhliadnu?.

Podkladajú sa médiá verejnosti alebo je to naopak?

- Rozhodujúci sú koniec koncov tí, na ktorých sa pôsobí, pretože tých je väčšina. Tí, na ktorých sa masmediálne pôsobí, sú najmocnejší, ibaže v dôsledku ich egocentrickosti ich protipôsobenie nie je koordinované. Ohlas publika sa koordinuje nanajvýš v malých skupinách, ktoré nedokážu ovplyvňova? politiku či médiá. Takéto skupiny síce môžu odola? skresľujúcemu pôsobeniu, klamu a zavádzaniu, ale nemajú prostriedky na to, aby mohli ochráni? pred klamaním ostatné skupiny. Celú situáciu teda určuje nízka úroveň kompetencie ovplyvňovaných ľudí. Z toho vyplýva, že sa nemôžeme vyhovára? len na určité mocenské skupiny, pretože mocenské skupiny majú svoju moc práve v dôsledku nekoordinovanej masy egocentrických jednotlivcov. Keby jednotliví ľudia prestali by? egocentricky orientovaní, našli by cestu k sebe a zanikla by možnos? klama? ich. Klama? možno iba toho, kto je zameraný na seba samého.


: cely rozhovor s filozofujucim Jozefom Piackom tu