Presne pred osemnástimi rokmi, troma hodinami a nejakými minútami som prišla do prvého kontaktu s týmto svetom. Takže od dnešného dňa som všetkými oficiálnymi aj neoficiálnymi miestami uznaná za dospelú. A čo to v skutočnosti znamená? Absolútne nič. Nie som geniálne die?a slávnych rodičov, ani odo mňa nezávisí svetová bezpečnos?, nezohrávam žiadnu dôležitú úlohu na doskách tohto divadla. Vlastne jediné, kam som to dotiahla je psychiatria. Pravdepodobne tým trpí moje ego. Veď o čo iné ide v tomto svete ako o moc, slávu a peniaze? Hlúpe romantické snenie o láske a š?astí ... citová blízkos? je luxus, (vraj) človeku stačí namiesto toho sex. Dobre, a endorfíny pravdepodobne dokáže vyprodukova? mozog aj pri pohľade na utešený výpis z bankového konta ... Načo sú mi priatelia keď môžem ovláda? celý svet. A keď nie svet, tak aspoň Slovensko. A keď sa ani to nepodarí, možno si budem môc? dobi? ego aspoň na niekom slabšom a menejcennom. Takže toto je REALITA? Toto je systém, podľa ktorého sa treba nauči? ži?. A keby aj vo mne bola túžba po niečom hlbšom v živote, asi nič nevyriešim. Nie som prvá ani posledná . Nie som vlastne vôbec nikto. A to ma zatraceně štve.
... a hlúpy Jano dostal s princeznou aj polovicu kráľovstva a žili spolu š?astne až kým nepomreli...