1. Každý psychológ a sociológ vám potvrdí, že smalltalk je strašne dôležitý v rámci kohézie komunitných vzťahov. Okrem racionálnej (informatívnej) debaty, kedy potrebujete niekomu niečo povedať (typu "uprac si izbu a potom pôjdeme nakúpiť"), je smalltalk potrebný pre stále opakujúce potvrdzovanie toho, že spolu spolupôsobíme a akceptujeme sa (vice versa detské "ja s tebou nehovorím...")
2. Zaujímavosťou smalltalku je, že je obtiažne sa ho naučiť v cudzom jazyku. Poznáme to v cudzine: nie je problém zistiť, kde je katedrála a o koľkej odchádza vlak, ale len tak "nezáväzne" kecať o ničom je problém, vzhľadom k tomu, že ide o ustálené a často slangové výrazy, ktoré v učebniciach cudzích jazykov nie sú... ("čo ako?", "teba nám tu bol čert dlžen", "šicko v poráááádku?")
3. Z uvedeného vyplýva, že smalltalk má pravdebodobne už od praveku funciu sociálnu: rozpoznávanie "domácich" od "cudzích/prišelcov" v rámci komunity. T.j. nie informačnú (= nenesie zmysluplnú informáciu)