Ak Slovensko dnes patrí medzi stredne bohaté krajiny, najneskôr o desať rokov budeme musieť posúvať odchod do dôchodku na vek dnes bežný v Holandsku či na severe Európy

Autor je výkonný riaditeľ Americkej obchodnej komory

[ TIP: Každé ráno zhrnutie dôležitých správ z Minúty po minúte na váš e-mail. Aktivujte si jedným kliknutím. ]
O pár týždňov, ale možno aj mesiacov, spoznáme meno amerického prezidenta na ďalšie štyri roky. Ten súčasný je v mnohých aspektoch výnimočný, ale v jednom môže byť už čoskoro prekonaný. Donald Trump je prvým americkým prezidentom, ktorý nastúpil do úradu (v roku 2017) vo veku 70 rokov, ale jeho aktuálny protikandidát Joseph Biden je ešte o štyri roky starší a čoskoro oslávi už svoje 78. narodeniny. A tak sme svedkami situácie, keď o prezidentský úrad najmocnejšej krajiny sveta súperia dvaja historicky najstarší prezidentskí kandidáti.

Pre našu ďalšiu úvahu je nutné pripomenúť, že americký prezident nie je čestná funkcia, ale práca na viac než plný úväzok s potrebou konštantne vysokého nasadenia (nielen počas predvolebnej kampane) a so zodpovednosťou, ktorú si radový občan dokáže predstaviť len veľmi ťažko.

Apropo, nie všetci z nás si pamätajú, že vek a fyzická kondícia najvyšších predstaviteľov Sovietskeho zväzu vyvolávali v našom časopriestore pred menej než štyridsiatimi rokmi veľa otáznikov a vtipov. Pripomeňme si teda, že Leonid Iljič Brežnev zomrel v úrade pred dovŕšením 76 rokov, Jurij Vladimirovič Andropov vo veku nedožitých 70 rokov a jeho nástupca Konstantin Ustinovič Černenko vekovo prekonal svojho predchodcu iba o tri roky. Obdobne u nás boli Gustáv Husák, ktorý bol nútený odstúpiť z úradu vo veku 76 rokov či Ludvík Svoboda v úrade do svojich 80 rokov.

Starnúci ľudia sú jediný rastúci prírodný zdroj
Za posledné desaťročia sa však ľudstvo vďaka medicínskemu pokroku a zdravšiemu životnému štýlu posunulo opäť výrazne vpred a dnešní sedemdesiatnici, ale už aj osemdesiatnici dosahujú fyzické a intelektuálne výkony, ktoré boli kedysi bežné pre ľudí o 10 či 20 rokov mladších. Napriek tomu je náš aktuálny slovenský dôchodkový strop stanovený, dokonca ústavným zákonom, na hranici 64 rokov a Slováci radi využijú každú zákonnú možnosť, aby odišli na „zaslúžený“ dôchodok ešte o nejaký rok-dva-tri skôr.

O ekonomických dôsledkoch a vplyve tohto „zastropovania“ na dlhodobú udržateľnosť našich verejných financií v čase keď, ako hovorí autor Marc Freedman, „starí ľudia sú jediným prírodným zdrojom, ktorého je na svete čoraz viac“, bolo povedané a napísané už veľa. Možné vysvetlenie, prečo (naši) politici ani v tomto prípade nepočúvajú varovné hlasy ekonómov, ponúkol už pred mnohými desaťročiami George Bernard Shaw, ktorý zvykol so zveličením hovoriť, že politici sa môžu vždy spoľahnúť na hlas Jozefa, ak mu pošlú peniaze, ktoré vezmú Paľovi.

Problém našej demokracie je však zložitejší. Jozef môže byť čerstvý dôchodca a Paľko ešte len dieťa, alebo sa dokonca ani len nenarodil. Prípadne je Jozef vo veku vysoko prevyšujúcom 80 rokov už iba s pár rokmi života, no stále aktívny volič rozhodujúci o budúcnosti krajiny, ale pätnásťročný Paľko majúci pred sebou viac než polstoročie produktívneho života zatiaľ nemá právo vyjadriť svoj názor vo voľbách.

Všetci, vrátane mladých, snívame o dlhom, pohodlnom a dobre zabezpečenom dôchodku. A nové technológie v spojení s vedami o živote nám každú dekádu dokážu predĺžiť našu priemernú očakávanú dĺžku života o 2-3 roky a súčasne zvyšovať strednú dĺžku života v zdraví.

V nadväznosti na tento dlhodobý trend profesor MIT James Poterba vypočítal, že každých desať rokov dodatočnej očakávanej dĺžky života si vyžaduje ďalších sedem rokov práce na financovanie dôchodku (na základe aktuálnych úrokových mier a úrovní dôchodkov). Na základe vývoja posledných desaťročí to napríklad vo Veľkej Británii znamená, že súčasní päťdesiatnici by mali plánovať aktívnu prácu najmenej do veku 68 až 72 rokov.

A dobrou správou je, že podľa najnovšieho výskumu pri zamestnaniach, ktoré nezahŕňajú fyzickú prácu, platí, že čím neskôr odídeme do dôchodku, tým dlhšie žijeme.

Autori Andrew Scott a Lynda Gratton vo svojej najnovšej knihe: The New Long Life: A Framework for Flourishing in a Changing World citujú výskum od C. Wu, M. C. Odden, G.G. Fisher, R.S. Stawski vykonaný na vzorke takmer tritisíc ľudí, ktorí odišli do dôchodku v rokoch 1992 až 2010. Porovnávali riziko úmrtia tých, ktorí odišli do dôchodku vo veku 65, 67, 70 a 72 rokov. Za každé dva roky práce navyše žili ľudia dlhšie ako skupina, ktorá do dôchodku odišla skôr.

Konkrétne, práca do veku 67 rokov znižuje riziko úmrtia o viac ako 20 percent, práca do 70 v porovnaní so 65 znižuje riziko úmrtia vo veku 70 o 44 percent a pri práci do 72 rokov je pokles pravdepodobnosti úmrtia v tomto veku o 56 percent. Zdá sa, že tieto pozitívne účinky dlhšej práce vysvetľujú aj nový trend odkladania odchodu do dôchodku.

Slovensko bude čoskoro nútené kopírovať vyspelý svet
Slovenský politik však bude prirodzene namietať, že naša spoločnosť na to nie je pripravená. Ľudia žijú kratšie, lebo máme iný životný štýl, horšiu dostupnosť zdravotnej starostlivosti a prípadne aj to, že naša staršia generácia nemá ani zručnosti potrebné na uplatnenie na súčasnom pracovnom trhu.

Takéto úvahy najlepšie vyvracia takzvané Varianovo pravidlo (Hal Varian je profesor z Berkeley a hlavný ekonóm spoločnosti Google), ktoré hovorí, že „najjednoduchším spôsobom na predpovedanie budúcnosti je pozrieť sa na to, čo majú dnes bohatí ľudia. Ekvivalent toho budú mať ľudia so stredným príjmom o desať rokov a tí chudobní ešte o ďalších desať rokov neskôr“. Obdobu pravidla je možné použiť aj na bohaté, stredne bohaté a chudobné národy.

Ak Slovensko dnes patrí medzi stredne bohaté krajiny najneskôr o desať rokov budeme musieť posúvať odchod do dôchodku na vek dnes bežný v Holandsku či na severe Európy. Naša rýchlo starnúca populácia a odpor voči migrácii nás však s najväčšou pravdepodobnosťou k tomu donútia ešte oveľa skôr.

Lenže odvaha na rýchlejšie zvyšovanie veku odchodu do dôchodku bude mať v sebe ešte dva dôležité faktory. Bude prejavom medzigeneračnej solidarity, aby u nás neplatili slová Franklin D. Roosevelta: „Niektorým generáciám sa toho dáva veľa. Od ostatných sa veľa očakáva.“ A bude mať nezanedbateľný vplyv na tvorbu bohatstva v našej ekonomike.

Jeden príklad: vo Veľkej Británii sa odhaduje, že každé jednoročné zvýšenie veku odchodu do dôchodku vedie k jednopercentnému zvýšeniu HDP, čo v našich reáliách znamená zvýšenie HDP na osobu približne o 200 eur, vrátane detí a dôchodcov.

V rámci aktuálnej prípravy reforiem by preto súčasná vláda nemala zabúdať aj na vytváranie vhodných podmienok na získavanie zručností budúcnosti, zvyšovanie strednej dĺžky života v zdraví a podporu striebornej ekonomiky, najmä tvorby pracovných miest vhodných aj pre seniorov.

src: https://e.dennikn.sk/2101013/chceme-dlhsie-zit-neponahlajme-sa-do-dochodku/