Východoslovenské roľnícke povstanie (iné názvy: cholerové povstanie[1], sedliacke povstanie[1]) bolo najväčšie povstanie poddaných na Slovensku.[2] Odohralo sa v júli a auguste 1831.

Bezprostredným impulzom povstania boli preventívne opatrenia proti cholerovej epidémii, ktoré mali podobu dezinfekcie studní a potokov chlórovým vápnom a tiež vnucovania bizmutového prášku chorým, po ktorom však umrelo niekoľko detí. Negramotný ľud si tieto opatrenia vysvetlil ako úmysel pánov otráviť poddaných a zmocniť sa ich majetku.[2]

Historička a etnologička Zuzana Panczová vo svojej knihe[3] uvádza práve toto povstanie ako historický príklad existence konšpiračných teórii na našom území. Po tom, čo štát zaviedol prísne kontroly a obmedzil pohyb ľudí (zrušili sa trhy a jarmoky) čo vyvolalo nevôľu, ľudia si ich začali vysvetľovať ako pokus vlády zamedziť šíreniu revolučných myšlienok. Obzvlášť ťažko ľudia niesli zákaz náboženských obradov. Týkal sa nielen obradov pri pochovávaní obetí cholery (tým nebolo poskytované ani posledné pomazanie), ale aj bohoslužieb a vysluhovania sviatostí. Odpor proti úradným opatreniam využili aj agitátori (povstania). Šírili sa názory, že "nákazlivosť cholery je dezinformácia, šírená ako ďalší spôsob týrania ľudu zo strany panstva“, píše Panczová.[3] Objavili sa prípady aj absurdných obvinení, že jed podávajú i kňazi prostredníctvom sviatosti oltárnej a úradníci vraj namiesto dezinfekcie v skutočnosti do studní sypú otravu.

Info je z wikipedie, tak snad daka lokalna historicka upresni https://sk.m.wikipedia.org/wiki/V%C3%BDchodoslovensk%C3%A9_ro%C4%BEn%C3%ADcke_povstanie