Rodičia objavili na zahrádke 6 maličkých ježkov.
Na druhý deň už ich zbadali iba 5. No nainštalovali fotopascu a nechali ju pustenú cez noc. Maminka k malým neprišla.



Niektorí do druhého dňa uhynuli, iní nechceli jesť ani piť až na jedného, ktorý ako jediný skúšal aj chodiť. Zobrali ho k veterinárovi a následne na stanicu. Odčervili, odvšivili, vybrali mu kliešťov a nakŕmili. Malého sa nakoniec ujali sami.

Po prvej noci to vyzeralo, že ježko neprežil. Mamke sa zdalo, že nedýcha. Už sme ho oplakávali, keď sa zasa naštartoval a začal sa hýbať.

Zuby, ktoré ježkom vyrastajú až keď dosiahnú nejakých 150 g telesnej hmotnosti, už mal vyrastené. Kedže vážil iba dačo cez 50 g, bolo jasné, že o toľko schudol.



Spočiatku ho kŕmili zo striekačky, postupne prešli na pevnú stravu a pridali červíky z lieskových orieškov.



Malý sa má k svetu. Asi týždeň to s ním vyzeralo horšie. Ťahal zadné nohy, triasol sa. Pridávali mu nejaké vitamíny a včera zasa začal chodiť po všetkých štyroch.



Už celkom povyrástol, teraz váži 356 g. Má vlastný vonkajší aj vnútorný výbeh. V jedle je deň odo dňa vyberavejší. Červíky sú zatiaľ najväčšia pochúťka!



Pre úplnosť, ide o Erinaceus europaeus - jež tmavý / západoeurópsky / obyčajný západoeurópsky / obyčajný.