Partizánske nezaložil Tomáš Baťa. Jeho nevlastný brat, Jan Antonín Baťa založil fabriku a osadu Baťovany v katastri obce Šimonovany. Mesto Partizánske vzniklo zlúčením viacerých obcí do jednej a premenovaním, mestská zástavba v centre tam pomaly rástla už počas druhej svetovej vojny - z vtedy napríklda pochádza jedna z dominánt námestia, "spoločenský dom", ktorý koncom 80tych rokov dorazili mierne hrôzostrašnou prestavbou. Toľko z histórie.
Prehliadku Partizánskeho sme začali v parku medzi centrom a železnicou. V parku sa nachádzajú význačné monumenty - z umelej hmoty vyrobené makety Štefánikovej mohyly a Bratislavského hradu.
Partizánske je jedno z úplného mála slovenských miest disponujúcich tým, čo je v Česku štandard - železničná stanica priamo v centre mesta. Po jednej strane železnice je priemyselná zóna prekladaná nákupákmi, po druhej centrum. Centrum tvorí námestie, ktoré s hlavnou cestou zviera zhruba 45° uhol, zvyšok uličnej siete v okolí ho nasleduje. Dynamický koncept. Na úvod námestia je veľká topánka vysadená z kvetov, a pamätník tvorený desiatkami hlinených topánok vymodelovaných žiakmi základnej školy. Na hlavnom námestí sú aj dve ozrutné školské budovy - v centre okresného mesta nie úplne obvyklé.
Všetko sa volá podľa Jana Antonína Baťu - ulice, škola, pomníky, park, po celom centre sú na tabuľkách roztrúsené výroky asi Tomáša Baťu. Mestský minipivovar sa volá Baťak. Z nie-baťovských artefaktov vo verejnom priestore spomeňme kamenného bociana, ktorý bol darovaný partnerským mestom Svit, ďalším slovenským baťovským mestom. BFF.
Námestie je široké a vskutku dlhé - v podstate ide krížom cez celú šírku ne-priemyselného mesta - a na jeho konci je kostol, ktorý bol postavený za slovenského štátu a vysvätený za najtuhšieho stalinizmu. Aby na ten kostol nebolo vidno, v prvej polovici 60tych pred neho postavili ozrutný doskový panelák, ktorý sa stal dominantou námestia miesto kostola. Nedávno ho zbúrali, takže istú časť hlavného námestia teraz zaberá "ground zero" rumovisko. Cez stromy uprostred námestia ale kostol nevidno dodnes.
Hneď vedľa sú rady uličiek s baťovskými domčekmi. Väčšina z nich je zateplená, takže ulica Červená odkazujúca na farebnosť domov už má trochu neaktuálne meno. Ďalšia z uličiek sa volá Rooseweltova, s dvojitým vé, tak je uvedená na orientačných tabuliach, uličných tabuľkách aj autobusových poriadkoch. Iba google mapy uvádzajú meno ulice Rooseveltova.
Priľahlé štvrte z tehlových bytoviek majú obrovské voľné plochy a pôsobia prispatým dojmom, nie je tam veľa krčiem, ani reštaurácii. Každá jedna má fasádu zdobenú charakteristickým náhodným vyškrabaním. Na kraji mesta je aj nejaká tá paneláková výstavba. Tam sme sa už nedostali.



















Havířov som si predstavoval ako kópiu ostravskej Poruby, lebo všade sa uvádzajú ich spoločné znaky - naprojektované mestá pre baníkov, 50te roky, veľkolepý vstup do mesta, veľkolepá hlavná trieda krížom cez mesto, veľkorysé vnútrobloky, satelitné mesto Ostravy. V Porube som bol prvý raz pred asi štyrmi rokmi, v Havířove až teraz. Havířov je ako Poruba, ale úplne iný - z môjho pohľadu mierne sympatickejší.
Poruba je charakterizovaná monumentálnymi budovami zdobenými kvázi-antickými stĺpmi, oblúkmi a vežičkami - brutálne monumentálny stalinizmus, z ktorého máš akože padnúť na riť. Havířov sa naopak vraj inšpiroval českou renesanciou. Tehlové bytovky, ktorými je tvorený, sú rovnaké ako cez kopirák, ale zato sú bohato zdobené, predovšetkým reliéfmi a ornamentami. Stĺpy žiadne, oblúky iba skromne.
Havířov, aj keď sa to nezdá, vznikal pomerne živelne a postupne, na katastri štyroch obcí - čo bolo dosť debilné z hľadiska administratívy, preto bola vytvorená nová administratívna jednotka. Jej názov Havířov bol vybratý v ľudovej ankete, do ktorej prišli aj návrhy ako Čestprácov, Socialín, Vzorvšem či Čurdov. Napriek tomu, že mesto nebolo plánované ako celok, jeho rozvrhnutie je čisté a jasné, pritom nie jednotvárne - napoly je rozdelené širokou hlavnou triedou o šírke bulváru, pripomínajúcou berlínsku Karl-Marx-Allee, a lemovanou obchodíkmi, krčmami a prevádzkami, po jej bokoch sú bočné uličky s vnútroblokmi, ktoré majú špecifický asymetrický tvar, ktorý je natoľko charakteristický, až sa dostal aj do loga mesta - vďaka tomu sú vnútrobloky tiché a pokojné, pritom ale všetky majú veľmi blízko od dopravných tepien. Nanovo vymaľované sú iba bloky na hlavnej triede a v jej tesnom okolí, zvyšok ostal v pôvodnom stave, takže keď zlezieš z hlavnej ulice dovnútra, ocitneš sa v inom meste. Vnútrobloky sú neskutočne bohato zalesnené - trošku to pripomína Čiernu nad Tisou - na rozdiel od nej, tu rastú stromy aj priamo z balkónov (nechátrajúcich, obývaných, a civilizovane využívaných). Kopa zelene a kvetín na všetkých balkónoch a terasách. Život v džungli.
Po jednej strane mesta je najlepší mestský park - strmý zalesnený zráz, meandre rieky, lužné lesy a lúky priamo pod mestom. Priľahlá nábrežná ulica je až pár desiatok metrov od nich, a vôbec nepôsobí dojmom nábrežia - rieka je sto metrov odtiaľ - avšak jedná sa o živú časť mesta s promenádou, školou, pivovarom (volá sa PHM a zvonku pripomína skôr autoservis, ináč fajn pivo) a obchodmi.
Legendárne nádražie, za ktorého záchranu som podpisoval petíciu už hádam pred piatimi rokmi, ale pozreť som si ho išiel až teraz, je práve v rekonštrukcii a celé jeho okolie je brutálne rozkopané, takže som ho nakoniec nevidel - napriek tomu, že sme do mesta prišli vlakom. Vedľa nádražia máš jeden jediný osamelý vysokánsky obytný panelákový vežiak. Okolo nie je nič viac, iba kruháče a husté lesy. Nádražná štvrť v Havířove je najťažší minimalizmus.
Havířov má vraj hnusnú povesť všade na okolí, a po jeho návšteve nám nebolo vôbec jasné, prečo - pôsobilo to ako čisté, bezpečné a veľmi dobre navrhnuté a obývateľné mesto s dobrou verejnou dopravou. Po návrate sme sa s tým zdôverili ostravskému týpkovi, ktorý do Havířova chodí po drogy, lebo tam sú vraj najlepšie. Od neho sme sa dozvedeli, že my sme navštívili iba historickú časť mesta z 50tych rokov, avšak tých dnešných 70tisíc obyvateľov mesta (najväčšie CZ nie-okresné mesto, a podľa údajov z r. 1972 ôsme najväčšie mesto celého Československa - v tom čase s 85k obyvateľmi väčšie, než Žilina či Banská Bystrica) býva okrem toho aj v troch satelitných sídliskách, pomerne vzdialených a oddelených od centra, a tú pravú stoku zažiješ až v nich. Tak hádam niekedy nabudúce.














×÷ßßß$ˇ~[☼◙ş→☻ü84ó♀ÇüŮń§►♫☺♀♂ć☺<ˇ