dobry clanok
https://vychod.sme.sk/c/22487490/sechny-o-plate-vo-zvolene-pive-s-lauffom-apatii-ku-slovanu-a-konci-v-michalovciach-rozhovor.html

##########################################

Šechný o plate vo Zvolene, pive s Lauffom, apatii ku Slovanu a konci v Michalovciach (rozhovor)
V tridsiatke mu zavolali z NHL.

16. sep 2020 o 5:07 MARTIN KILIAN ML.

Richard Šechný.
Richard Šechný. (Zdroj: Martin Kilian ml.)
Písmo:A-|A+1218
S Košicami a Zvolenom hral 10-krát finále extraligy, získal v nej 823 bodov a siedmim spoluhráčom asistoval pri korunu kráľa strelcov!

Keď exhibíciou končil kariéru, do Michaloviec za ním prišiel aj Šatan a na diaľku ho pozdravil i Sagan.

Kam za 28 sezón mužskej kariéry vkročil RICHARD ŠECHNÝ (48), tam sa mu volalo na slávu, hanilo z tribún alebo smialo z jedinečného východniarskeho humoru.

Legenda slovenského hokeja vyklopila MY novinám svoju pamätnicu.

AJ TOTO SA DOZVIETE
• Či je pravda, že Šechný bol vo Zvolene s piatimi miliónmi ročne najlepšie plateným extraligistom, ako tam mal postavenú zmluvu (prémie, dĺžka), ktoré lákavé ponuky a prečo mu klub zatrhol

• Či by išiel na pivo s Lauffom

• Ako sa v Košiciach hlasovalo, či sa nastúpi do play-off 1999 (kto jediný bol proti) a ako sa delila miliónová prémia za titul

• Čo je pravý dôvod, pre aký by nikdy nehral za Slovan

• Čo jediné z celej kariéry ľutuje

• Kedy bol na Slovane vďačný za ochranku z Košíc

• Ako sa vracia ku krvavému faulu Rusznyáka na Libu a Čaprnkom neuznaný jasný gól R. Puchera

• Či sa v extralige stretol s korupciou

• Kde zarábal najviac a do čoho vrazil peniaze z hokeja

• Pre aký dôvod skončil v Michalovciach a prečo ich nefavorizuje na titul

Keby vo vašich časoch boli sociálne siete, boli by ste veľkou hviezdou...

Bola iná doba, neviem, či by to pomohlo. Asi áno. Tým pádom by ale hráči neboli vychovaní ulicou. Teraz sú mladí väčšinou stále na telefóne a internete. Predtým taká možnosť nebola, keď si ráno vstal a nešiel si do školy, tak si išiel vonku športovať. Ja na Facebooku ani nie som. Nepáči sa mi, keď niekto dáva statusy, ako sa vyspal. Koho to zaujíma?

„Šechného si budeme pamätať v zlom,“ napísal denník N a odvolal sa na váš výrok „dobre zrobil“. Čítali ste to?

Nie. Každý má nárok na svoju pravdu. Séria bola vybičovaná a s emóciami. Možno som to mohol povedať inak. Ale pravda je taká, že Zdeno (Cíger) za ten úder dostal tri zápasy a mladému (Martin Mráz), ktorý ani nehral, dali osemnásť mesiacov. Porovnanie nebolo adekvátne.

NAČÍTAVAM VIDEO...
Zažili ste aj iných „filmárikov“ ako Hujsu?

Bolo ich viac. V tej dobe ale asi on najviac preferoval, že keď cítil hokejku, zvykol padať na ľad.

Simulovali ste niekedy?

Nikdy. Nemal som to v povahe. So svojou výškou a váhou aj tak ťažko simulovať...

Išli by ste na pivo s Lauffom?

Bez problémov, doteraz sme kamaráti, normálne sa bavíme. Robí inštruktora rozhodcov, stretávame sa na štadióne. Veď ja nemám problém s nikým, ani so žiadnym rozhodcom. Preboha, v zápase si nepriateľ s každým, ale po zápase si kamarát.

Hovorili sme o časoch, keď z vás média boli paf. Sklamali vás niekedy? Po fiasku na olympiáde v Salt Lake City (2002) vás, Mila a Töröka zo Zvolena zakopali do zeme...

Bola to ťažká situácia. Každý očakával, že postúpime z predskupiny. Nezvládli sme to. Tí, ktorí sa vrátili na Slovensko – neviem, či sme boli piati-šiesti – si to odniesli, lebo ostatní posadali a išli do Ameriky alebo Čiech.

Málilo sa vám 54 štartov a 10 gólov za reprezentáciu?

Mohlo to byť aj viac. Keď sa šlo na majstrovstvá do Nemecka (2001), bol som v najlepšej forme, ale zranil som sa koleno a ostal som doma.

Richard Šechný medzi Miroslavom Hlinkom (vľavo) a Jánom Pardavým.
Richard Šechný medzi Miroslavom Hlinkom (vľavo) a Jánom Pardavým. (zdroj: TASR)
V zahraničí ste v Rusku, Poľsku a Taliansku vydržali iba 31 zápasov. Prečo?

V Rusku som mohol ostať, to jediné z kariéry ľutujem. Boli sme tam so Stanom Jasečkom, mal sa mu narodiť syn, manželka ho tlačila, aby sa vrátil domov. Chcel odísť a mne sa tam veľmi nechcelo ostať samému.

Ostatné dve nebolo nič moc. V Taliansku som nebol dlho, trénovalo sa po večeroch. Bol som tam sám, bez rodiny a Slováka. Poľsko si už nepamätám, to je pekne dávno.

Siedmi hokejisti sa vedľa vás stali najlepšími strelcami extraligy. Vedeli ste o tom?

Až toľkí? Vždy som bol tvorca hry, tvoril, nahrával na góly. Asi som teda presne nahrával. Boli to Maťo Bartek, Jaro Török a Vlasto Plavucha, hoci s Vlastom som nehrával pravidelne.

Ktorý obranca bol najtvrdší?

Hecl, Bombic, Hlavačka... Nesnažili sa hrať hokej, išli do tela, boli fyzicky razantní.

Desaťkrát a dokonca sedemkrát v rade ste hrali finále extraligy. Bolo najbúrlivejšie to z roku 1998? Hokejka Rusznyáka v tvári Libu, potom Pucherov čistý víťazný gól, ale Čaprnkom neuznaný...

Neviem, ktoré bolo najbúrlivejšie, už mi všetkých desať finále splýva dokopy (úsmev).

So Slovanom to ale bolo divoké vždy. Z Košíc s nami chodili aj ochrankári a boli rozmiestnení po štadióne, riešili, keď brankárovi Šimonovičovi domáci svietili laserom medzi oči. Dobre, že sme mali ochranku, lebo keď sme po zápase vyšli von, každý chcel v Bratislave iba niečo hádzať a rozbíjať autobusy. Dopravovala nás polícia.

Rusznyák sa s Libom od začiatku provokovali, potom to zrejme v hlave nezvládol a prehnal, z celej sily mu hokejkou dal šupu na zuby. Igor mal podrôtovanú sánku a tri mesiace poriadne nejedol.

Čaprnka nám v tom finále neuznal gól a Slovanu potom uznal. Keby tam bola lepšia technika, kamery.... Nuž, treba sa opýtať Čaprnku, či sa upískol. Svoje si vtedy odniesol. Od nich pochvalu, my sme boli naštvaní.

Stretli ste sa v extralige s korupciou?

Nie.

Za senzačné zlato so Slovanom (1999) dali železiarne do šatne milión korún. Slávil s vami Zvolen historicky prvý titul (2001) s ešte vyššou prémiou?

V Košiciach sme vtedy pred play-off mali sedenie. Zdvíhali sme ruky, či ideme alebo nejdeme hrať. Zdá sa mi, že jedine Ľubo Rybovič vtedy povedal, že kým mu nedajú peniaze, nejde hrať. Ani nešiel. Aj vďaka Janovi Selvekovi, ktorý bol spolu s Janom Jaškom asi najlepší tréner mojej kariéry, sme sa dali dokopy a nakoniec to vyhrali, čo nikto nečakal. Či to ale bolo milión, neviem. Viem iba, že tréneri rozdeľovali sumu podľa toho, kto hral najviac a ako, niekto dostal 70-tisíc, niekto 30-tisíc a tak ďalej.

Suverénne najviac za titul som mal vo Zvolene, lebo tam som mal tú prémiu napísanú v zmluve.

Je pravda, že ste vo Zvolene s piatimi miliónmi korún ročne boli najlepšie plateným extraligistom?

Nie. To ste prestrelili. Mal som nižšiu čiastku, rovnakú v každom roku kontraktu. Vo Zvolene som vtedy mal asi najviac, ale chalani v Slovane boli lepšie platení.

Nielen vo zvolenskej lajne s Jaroslavom Törökom a Andrejom Rajčákom bol Richard Šechný osobnosťou extraligy.
Nielen vo zvolenskej lajne s Jaroslavom Törökom a Andrejom Rajčákom bol Richard Šechný osobnosťou extraligy. (zdroj: TASR)
Najviac ste zarábali v Rusku?

Na Slovensku najviac vo Zvolene, ale celkovo v Rusku. Každý tam chodí pre peniaze. Nechcem hovoriť, koľko, podstatné je, že dolár vtedy bol štyridsaťšesť korún.

Kam ste vrazili zarobené?

Postavil som dom. Teraz v ňom žijú rodičia.

V roku 2001 ste v Bostone mali nahradiť Jozefa Stümpela. Je pravda, že sa riešila aj Tampa Bay?

Nie, čisto iba Boston. Volal mi Petr Svoboda, či mám záujem. Jasné – povedal som. O tri-štyri dni mi volal naspäť, že to padlo, lebo si kluby vymenili hráčov.

Mal som aj iné dobré ponuky. Volali ma do Kazane, Sparty Praha, Zlína. Klub ma nepustil, mal som sedemročný kontrakt. Na Zvolen som sa však nehneval, so šéfom klubu Dušanom Mrázom som mal dobrý vzťah, netlačil som naňho, aby ma pustil.

Na Slovane vám diváci vo veľkom nadávali. Povedali ste, že by ste zaň nikdy nehrali. Prečo?

V extralige som začínal v Košiciach a tie mali so Slovanom rivalitu, už len z toho pohľadu by som tam nikdy nešiel. Nepáčilo sa mi, že ako hlavné mesto boli tlačení médiami, mysleli si, že keď oni sú Slovan, ostatní sú nikto.

Hovorili vám slovenský Jágr. Aj v 46 rokoch ste v Humennom mali priemer 1,92 bodu na zápas. „Chcem hrať do stovky,“ raz ste povedali médiám.

Aj to som povedal? Teraz by som si už asi netrúfol. V Humennom sme trikrát týždenne trénovali, ale na zápas druhej ligy sa potom ťažko hecovalo.

Mimochodom, šli ste niekedy do sezóny bez letnej prípravy?

Raz a nebolo to z rozmaru. V Poprade som spadol z bicykla na túre. Zlomil som si kľúčnu kosť, bol som v bezvedomí, prebral som sa až vtedy, keď pri mne bola sanitka.

Zubári na vás počas kariéry zarobili?

Ani nie, stále som si nedal robiť zuby, lebo som hrával. Ale už sa chystám!

Posledné extraligové pôsobisko Richarda Šechného bola v 39 rokoch Banská Bystrica.
Posledné extraligové pôsobisko Richarda Šechného bola v 39 rokoch Banská Bystrica. (zdroj: TASR)
Posilnené Michalovce si nechali iba deviatich hráčov a trénerov z minulej sezóny. Kapitána Kolbu ani vás nie. Prečo?

Bolo mi povedané, že na lavičke potrebujú anglicky hovoriacich.

Vyhrajú titul?

Šancu majú. Rovnako ako Zvolen alebo Poprad. Podľa mňa ale Slovan robí všetko pre to, aby bol majstrom. Zobral naspäť Zdena Cígera, ktorý urobil pre klub dosť veľa. Chce aj Ľuba Višňovského. Páči sa mi vízia nového majiteľa.

Aké máte ambície v roli trénera Trebišova? Máte aj civilné zamestnanie?

Klub bol mestský, ale nastala zmena, zobrali ho bratia Kmecovci, dohodli sme sa. Netreba ďaleko cestovať od rodiny. Trebišov určite bude mať vyššie ambície ako doteraz.

Civilné zamestnanie som po kariére ešte nemal, ale uvažujem nad tým.

Slávne Šechného výroky
„Nevadí, ja si myslím, že dobre zrobil. Takisto Zdeno zaútočil u nás na rozhodcu, dal mu, dostal tri zápasy. Takisto Martin vypenil, dal mu tiež jednu do hlavy, dostane tri zápasy a tak ďalej. Tak to nastolili, že za úder rozhodcu do hlavy je tri zápasy. Teraz smelo, nielen my, ale celá liga, môže biť rozhodcu do hlavy – za tri zápasy sa to oplatí,“ povedal o zvolenskom spoluhráčovi Martinovi Mrázovi, ktorý zbil rozhodcu Rudolfa Lauffa.

„Napríklad taký 50-kilový Hujsa. Stačilo, keď na neho niekto s jednou rukou položil hokejku a ten vyložene tu robil filmárik a filmuška, čo v nedeľu ráno ide seriál pre deti. Tak on robil toto tu na ľade a Lauff pískal každý jeden dotyk naňho,“ vyhlásil o útočníkovi Slovana.

„Ta idzeme jak pily,“ povedal po víťazstvách svojho Kežmarka nad Trenčínom a Košicami.

„Arne, to nie je možné, ja mám nohy ako storočný dub korene,“ šplechol raz cez zápas legendárnemu Krotákovi.

„Tu še postav, ja ich povodzim, dame gola a ty še idz radovac,“ znie Šechného formulka akémusi mladíkovi, ktorá sa roky traduje Zvolenom

Richard Šechný (48)
Narodil sa 19. októbra 1971 v Prešove.

Po vojenčine v Michalovciach strávil päť sezón v Košiciach (1994 – 1999) a šesť vo Zvolene (1999 – 2005), hral aj za Kežmarok, Poprad, Banskú Bystricu, Prešov a Detvu, legionárčil v ruskom Nižnekamsku, poľskom Nowom Targu a talianskom Bozene, kariéru končil v Humennom (2017/18) a v roku 2018 i symbolickým striedaním vo Zvolene.

V extralige má na konte 869 zápasov a 823 bodov (303 gólov, 520 asistencií), v historickej tabuľke produktivity je pred ním iba Arne Kroták, ktorý ale odohral o takmer 400 zápasov viac.

Desaťkrát hral finále extraligy, má tri tituly s Košicami (1995, 1996, 1999) a jeden so Zvolenom (2001).

Reprezentoval 54-krát, dal 10 gólov.

Dnes býva v Michalovciach. S manželkou Marianou majú dcéru Veroniku (študuje právo v Trnave) a synov-hokejistov Richarda (Žilina) a Adriána (Michalovce).