S mojou drahou Donutellou sme sa na pár dní presunuli do Jeseníkov. Tam, kde sa odohráva časť románu Konec punku v Helsinkách, ktorý sme spoločne čítali. Na miesto, kde vypravoval vlaky Alois Nebel, ktorého vytvorili Rudiš s Jaromírom99. A kde ľudia verili, že v horách žijú draci a nymfy, a neskôr do nich chodili hľadať poklady.


Železničná zastávka, na ktorej "pôsobil" Alois Nebel.


Kratochvíle u pana Priessnitze
Oblasť Jeseníkov je ale najviac spájaná s menom Vincencza Priessnitza, ktorý založil kúpele Jeseník (Gräfenberk). Priessnitz vyháňal svojich pacientov do hôr po lesných prameňoch, ktorých je tu všade milión a obrastajú machom (takže najväčší fail je kúpiť si pred cestou do lesa minerálku v obchode, že jo).


Golden hour, hrobka (a čierna mačka mimo záber).


Flexenie pri Priessnitzovom prameni (1842, kolorované).


Mecklenburgský pramen a mach.


Donie a smrkový pramen.


Touha spatřit neznáme
Kde končia pramene, začínajú lomy. V okolí Vápennej a Žulovej je ich niekoľko a dá sa v nich kúpať; niektoré sú údajne hlboké aj 30 metrov. My sme si naplánovali trasu cez tri z nich - Vycpálek, Arcibiskupský, Brankopy. Každý zaujímavý niečim iným.


Lom Vycpálek, v ktorom sa roztopil arktický ľadovec.


Arcibiskupský lom. Môj hajlajt výletu. Vážky, ticho, ona. (Údajne aj raci.)


Brankopy. Tu býva vodník a komáre.


Zhodli sme sa, že ako intro do Jeseníkov, to bolo moc príjemné. Našli sme si svoju kaviareň, piváreň, obľúbené domy a chodili sa korzovať do lázní. Zostalo nám ale veľa restov; minimálne tak ešte na týždeň. Takže návraty budú (dokým nám nepostavia prameň)!