Bratislava nebola vtedy výnimočná, tri národnosti neboli vtedy nikde výnimočné. Rovnako multikultúrne boli Medzilaborce. Neuveriteľne rozmanitý bol Balkán alebo Kaukaz, oveľa viac ako Bratislava. Západná Európa tiež. I napriek tomu, že kniha svojim spôsobom zachytáva na vtedajšie pomery bežnú vec, ktorú si nemusíme romantizovať ako niečo ojedinelé, vôbec to neoslabuje zážitok z čítania a je úžasná.

Dnešná Bratislava je asi tak 10x viac multikultúrna a viacjazyčná ako pred sto rokmi, ale to ak sa bavíme o všeobecnej štatistike. Ak sa bavíme o jednotlivcoch, autentickú susedskú mnohojazyčnosť sme stratili.

Typická identita obyvateľa Bratislavy pred sto rokmi vyzerala približne takto: otec je Nemec, matka Maďarka, doma sa rozprávate po nemecky aj po maďarsky, ale do školy chodíte do nemeckej. Okrem francúzštiny a latinčiny, máte aj dve hodiny slovenčiny. Tú tam veľmi nepochytíte, čo ale nevadí, pretože váš najlepší kamarát z ulice je židovský chlapec z Liptova. Jeho rodičia síce doma rozprávajú nemecky, ale chodí do slovenskej školy, pretože sa považujú za československých občanov.

Aj ja chcem také ulice. A knihu si prečítajte https://bratislavskerozky.sk/rozviazane-jazyky-ako-sme-hovorili-v-starej-bratislave/