Pred smrťou priznala, že „za život“ bola za peniaze. Čo nám príbeh Jane Roe hovorí o politike okolo potratov

Jane Roe, vlastým menom Norma McCorvey, celkom zjavne nebola typom, ktorý by si marketéri alebo politickí stratégovia vybrali na to, aby sa stal „tvárou“ nejakého hnutia či volania po spoločenskej zmene. Nežila veľmi pekný život, mala drsné detstvo v nefunkčnej rodine, nie vždy pôsobila dôveryhodne a mnohí by si mohli povedať (a aj povedali), že sa nesprávala veľmi zodpovedne.

Napriek tomu alebo skôr práve preto navždy zmenila a rozdelila Ameriku. Prelomové rozhodnutie amerického Najvyššieho súdu v spore Roe vs. Wade (Wade bol dallaský štátny zástupca) z roku 1973 totiž znamenalo uvoľnenie protipotratových zákonov, ale aj desaťročia sa ťahajúcu debatu, sprevádzanú aj násilím, medzi tými, čo sú „za život“, a tými, čo sú „za voľbu“.

Norma McCorvey v nej bola raz na jednej a potom na druhej strane prítomná až do svojej smrti (2017), a aj po nej. Nový dokumentárny film, ktorý vznikol počas posledného roku jej života, totiž priniesol jej takpovediac spoveď na smrteľnej posteli, kde sa priznala, že jej zázračná konverzia zo ženy, čo bojovala za to, aby mohla ísť na interrupciu, až na Najvyššom súde, na ženu, čo sa spriahla s „prolajfermi“ napádajúcimi klientky a personál potratových kliník a páliacimi dúhové vlajky, bola falošná. Jej hlavnou motiváciou boli peniaze, čo dostávala od hnutia „za život“. Spolu išlo asi o pol milióna dolárov.

„Bola som pre nich veľká ryba. Myslím, že to bola vzájomne výhodná vec. Zobrala som ich peniaze a oni ma postavili pred kamery a povedali mi, čo hovoriť. Celé to bolo len divadlo. A zaberalo to. Som dobrá herečka, ale teraz naozaj nehrám,“ povedala filmárom.

Jasné, že pri osobe, ktorá urobila také zásadné otočky a ani sa netajila tým, že boli finančne motivované, je ťažké odlišovať pravdu od „herectva“, ale máme tu aj iné svedectvá.

Reverend Flip Benham, líder jednej z evanjelikálnych organizácií, čo McCorvey pozývali na svoje akcie ako rečníčku, vo filme otvorene hovorí, že to robila za úplatu. „Vybrala si, aby ju využívali. Tomu sa hovorí práca. To je to, za čo vám platia,“ povedal.

Premena McCorvey zo zamestnankyne potratovej kliniky a ženy, ktorá sa priznávala, že je tá legendárna Jane Roe a žila v lesbickom vzťahu, na „tvár“ hnutia „za život“ nastala v 90. rokoch minulého storočia. Vtedy protipotratové skupiny v USA viedli (aj násilnú) kampaň pri klinikách. Lekárov a lekárky, čo robili tieto zákroky, označovali za vrahov a vrahyne, ženy prosili cestou na zákrok, aby si to ešte rozmysleli, a hlasno sa za to modlili.

Tieto skupiny mali v rôznych obdobiach rôzne naratívy, ktoré mali vysvetľovať, prečo sú potraty zlé za každých okolností a prečo by mali byť zakázané. V tom čase sa nosila myšlienka o tom, že potraty by sa mali zakázať, lebo ženám ubližujú. Dôkazom mali byť ženy, čo boli na potrate a napokon to ľutovali.

Tu si všimnime, že podobné argumenty používajú aj slovenskí aktivisti „za život“, hoci mnohé prieskumy, napríklad tento z tohto roka, ukazujú, že ich je len minimum a že je to pomerne pofidérny argument na zákaz či obmedzenie interrupcií alebo na citovo zafarbené presviedčanie na poslednú chvíľu.

Ako pripomína americká profesorka práva Mary Zieglerová, v roku 1992 vydal americký Najvyšší súd rozhodnutie, z ktorého vyplýval právny názor, že prístup k interrupciám ženám pomáha. „Sudcovia a sudkyňa dôvodili, že to, že sa ženy môžu spoliehať na to, že v prípade potreby im bude umožnená interrupcia, znamená, že dosiahnu rovnejšiu formu občianstva. Protipotratové skupiny verili, že ak sa im podarí dokázať, že umelé potraty ženám škodia, koncept práva na voľbu sa môže rozsypať.“
Niet vhodnejšej osoby

A kto by už mohol byť vhodnejšou osobou na šírenie tejto myšlienky ako žena, vďaka ktorej sa prístup k interrupciám uľahčil? Kto by mohol byť lepší príklad toho, aké zlé sú potraty, ako „pacientka nula“, ako o nej hovorí Zieglerová?

Hlavne ak začala verejne hovoriť o tom, ako ju aktvisti za právo na potrat zneužili, ako celkom nerozumela, čo sa s ňou deje, a ako ľutuje, že má zásluhu na tom, že k potratom je ľahší prístup. Paradoxne, ona právo na potrat nikdy nevyužila. Kým sa skončil spor Roe vs. Wade, malo dieťa, o „ktoré išlo“, dva a pol roka. Rovnako ako jej dve staršie deti bolo dané na adopciu, lebo osamelá matka McCorvey, ktorá žila v chudobe a zápasila so závislosťami, sa ledva vedela postarať sama o seba.

To, že McCorvey začala podporovať kresťanské radikálne skupiny „za život“, podľa všetkého nesúviselo len s tým, že jej prišli vhod ich peniaze a dary. Cítila sa aj zradená aktivistami a aktivistkami za právo na voľbu. Tí ju brali skôr ako niekoho, kto vzbudzuje rozpaky a prevracanie očí. Podľa denníka New York Times hlavne po tom, čo priznala, že klamala, keď tvrdila, že jej tehotenstvo bolo výsledkom znásilnenia.

„Nebola žiadnym dievčaťom z plagátu, ktoré by mohlo hnutiu pomôcť. Na druhej strane, presvedčivá, vzdelaná osoba by sa nikdy nestala žalujúcou stranou Roe vs. Wade. Bolo to celé o ženách ako ona – teda takých, čo nemali možnosť cestovať do štátov s uvoľnenejšou legislatívou a boli nútené porodiť nechcené dieťa,“ povedala Charlotte Taft, bývalá riaditeľka organizácie Abortion Care Network.

McCorvey nikdy nepatrila k intelektuálnej či umeleckej elite, nenapĺňala ani kritériá progresívnej ženy zo strednej triedy, a hoci sa jej aktivistky snažili pomôcť, nikdy tam nedosiahla takú mieru prijatia a obdivu ako v kresťanských skupinách, hoci aj z ich strany možno išlo len o chladný kalkul.

Akokoľvek, dostať na svoju stranu „Jane Roe“ bolo určite hodné mnohonásobne viac ako tých 500-tisíc dolárov, čo do nej „investovali“. Bolo to významné PR víťazstvo, ktoré sa dalo krásne využiť voči protivníkovi.

„Vedel som, čo robíme, a boli chvíle, keď som si bol istý, že to vedela aj ona, a pýtal som sa sám seba: hrá to na nás? Čo som nemal guráž povedať, bolo: pretože ja viem sakra dobre, že my to hráme na ňu,“ povedal celkom bez škrupúľ v dokumente ďalší duchovný – reverend Rob Schenck.

Norma McCovey nebola hrdinka bez bázne a hany. Bola „len“ ľudská bytosť, asi nie najjednoduchšia povaha, ani sa zrejme nenarodila pod šťastnou hviezdou. Nebola ani úplne bezbranná obeť. Jej príbeh a stratégie a metódy tých, čo sa na ňom priživovali, je však dobré poznať. Práve dnes a práve tu.
https://dennikn.sk/1959854/pred-smrtou-priznala-ze-za-zivot-bola-za-peniaze-co-nam-pribeh-jane-roe-hovori-o-politike-okolo-potratov/