Nazorov je tu viac: https://dennikn.sk/1940423/testovat-izolovat-pozitivnych-a-obnovit-e-karantenu-experti-radia-vlade-ako-zamedzit-druhej-vlne-koronavirusu/?ref=tit1 (CELY CLANOK)

Vyberam pana Visolajskeho, ktory pekne nalozil. Len ci ho niekto bude pocuvat..

Peter Visolajský, lekár a člen permanentného krízového štábu

Na Slovensku sme podľahli davovej psychóze, že sme koronavírus zvládli, „máme po tom“ a nanajvýš môžeme čakať druhú vlnu na jeseň. Po pomerne prísnych opatrenia, čo ľudia zažili, tomu jednoducho chcú veriť. Druhá vlna na jeseň je však medicínsky nezmysel, keďže SARS-CoV-2 nepotrebuje na šírenie chlad. To dosvedčuje šírenie infekcie aj v krajinách s vyššími teplotami, napríklad v Brazílii či v Izraeli. A obávam sa, že sa opakuje história, keď po prísnych opatreniach pri prvej vlne španielskej chrípky spoločnosť už nedokázala akceptovať obmedzenia, a preto prišla druhá vlna ochorení s ešte väčšími následkami na životoch aj na ekonomike. Profesor Ferguson z Imperial College London vo svojej, na tú dobu prelomovej, analýze tvrdí, že supresia zníži číslo šírenia R0 pod 1, naopak, uvoľnenie opatrení R0 zvyšuje. V marci, keď sme mali jedného pacienta s COVID-19 v štáte, sme zaviedli veľmi prísne obmedzenia, napriek tomu sme mali 28 mŕtvych a 1500 nakazených, dnes máme na Slovensku stovky pacientov a všetky obmedzenia sa uvoľnili. Preto je na mieste reálna obava pred druhou vlnou a tá určite nebude čakať na jesenné ochladenie.

Podľa môjho názoru je potrebné, aby boj s touto pandémiou riadil jeden tím, je nevyhnutné uzavretie hraníc, ale nie pre ľudí a tovar, ale pre COVID-19, to znamená kontrola príchodzích, ich testovanie a karantenizácia (optimálne v domácej karanténe formou e-karantény, pod funkčnou kontrolou polície). Je veľmi dôležité rozbehnúť aplikáciu, ktorá bude sledovať kontakty daného človeka a hlásiť, že prišiel do kontaktu s pozitívnym. Takáto aplikácia musí byť nadnárodná, minimálne na území V4. Pravidelné a čo najširšie testovanie populácie je nevyhnutné, v tejto súvislosti pokladám za veľmi nerozumné a riskantné, že nevyšetrujeme na koronavírus každého pacienta pred operáciou. Predoperačné vyšetrenie na SARS-CoV-2 predstavuje pomerne nenáročnú sondu do populácie a môže nám tak odhaľovať skryté nákazy, na druhej strane chráni pred šírením infekcie v nemocniciach. To sa nám totiž môže vypomstiť vyblokovaním celej dôležitej nemocnice.

Opakovane som toto vyšetrovanie žiadal, žiadala to aj anesteziologická spoločnosť, ale kompetentní to zamietli. Dvadsať percent všetkých nakazených vo vyspelých krajinách sú totiž zdravotníci a nemocnice sú pokladané za významné amplifikátory šírenia nákazy.

Ďalším dôležitým opatrením je vyhľadávanie kontaktov pozitívnych pacientov a ich včasná izolácia, a to ešte pred výsledkom PCR testu. Izolácia podozrivých a potvrdených prípadov musí byť dôsledná a kontrolovaná políciou s dostatočným postihom pri jej porušení. Opakovane som navrhoval sankcie za porušenie karantény, ako majú napríklad v Južnej Kórei, kde za porušenie karantény hrozí vyhostenie cudzinca z krajiny, pokuta 8000 dolárov alebo ročné väzenie. U nás je najprísnejší postih pokuta 1659 eur. Keďže nevieme odhaliť superšíriteľov, ktorí sú zodpovední za 80 percent nákaz, musíme sa zamerať na podujatia, kde sa takéto superšírenie naplno uplatňuje, to sú demonštrácie a iné hromadné podujatia, športové podujatia s obecenstvom a podobne. Každá hromadná akcia s väčším množstvom cudzích ľudí je riziková. Takzvané „šachovnicové sedenie“ pri 1000 divákoch na štadióne nás určite neuchráni, je to nezmysel.

Nosenie rúšok bolo opakovane dokázané ako významný ochranný faktor a aj Slovensko mu vďačí za časť svojho doterajšieho úspechu, bolo by veľkou chybou, ak by sme sa tohto nenáročného, ale veľmi efektívneho prvku vzdali. Druhou časťou opatrení je ochrana rizikových skupín, to sú marginalizované komunity, domovy dôchodcov, veľké podniky a nemocnice, tu v prevencii nemôžeme poľavovať.

Veľkou chybou Slovenska je, že v posledných rokoch bol najlepší štátny zamestnanec ten, čo sa nesťažuje a sebavedome sa tvári, že všetko funguje, hoci si je vedomý, že to tak nie je, toto je pre nás dnes smrteľne nebezpečné. Keď som riešil COVID-19 pandémiu v permanentnom krízovom štábe (PKŠ), stretával som sa s tým často. Na PKŠ sme tento sebaklam denne vyvracali a prácne dokazovali realitu, ktorá sa až potom začala riešiť.

V posledných dňoch sa však všetko vrátilo do starých koľají a kompetentní sa tvária, ako je všetko zabezpečené, no realita je taká, že poddimenzovaný úrad verejného zdravotníctva nemá dostatok kapacít na vykonávanie spomenutých opatrení, ministerstvo zdravotníctva má čo robiť s kolabujúcim systémom slovenského zdravotníctva a boj s pandémiou na Slovensku tak nemá pána. A musím sa priznať, že z viacerých opatrení takzvaného epidkonzília som ako lekár sklamaný. Po rokoch marazmu v riadení štátu sme sa konečne dočkali vlády, ktorá počúva, a myslím, že úspech Matovičovej vlády pri prvotnom boji s koronavírusom na Slovensku nie je celkom docenený, no v posledných dňoch mám pocit, že vláda podľahla spomenutému sebaklamu úradníkov, ako všetko na papieri funguje. Ale stav slovenského boja s pandémiou nie je len vecou úradov, je vecou nás všetkých. A je tu veľká zodpovednosť aj zo strany novinárov. Na začiatku sme počúvali a čítali veľkú kritiku prísnych opatrení, dnes tí istí kritizujú uvoľnenia, to nie je v poriadku. Novinári majú veľkú moc a s mocou prichádza aj zodpovednosť. Veľmi veľa dokáže spraviť aj bežný človek. Nosiť rúško v rizikovej situácii, vyhýbať sa masovým podujatiam a rizikovým situáciám je zodpovednosťou a úlohou každého jedného z nás.