V casoch ked sa katolickej agendy zmocnili ziskuschtivci a tupci a rozni guruovia ponukaju osvietenie za poplatok za webinar je velmi lahke podcenovat duchovno, posmievat sa viere a vidiet nadej a sucit ako naivne.

O duchovne sa tazko rozprava a este tazsie pise, kedze slova jednoducho nestacia.
Texty duchovne prebudenych/zijucich ludi su preto plne podobenstiev a prirovnani, ktore su bez znalosti etymologie a historie tazko citatelne ( casto vobec nechapeme co tym ten clovek myslel).
Vobec nerozumiem ako vznikla dichotomia viera vs veda, vnimam to ako to iste.

Predsa som nazoru/pocitu, ze preduchovnenie ludstva smerom k osobnej slobode, zodpovednosti, sucitu a radosti je velmi potrebne (preto blog?)

Neviem ale ako to sprostredkovat, jedze zazitky s duchom su velmi individualne a zavisia nielen od prosteedia/doby, ale aj ako clovek svet vnina, co ho najviac oslovuje, co vzbudzuje pocity radosti a zmyslu.

Je nejake miesto hlbokej vnutornej prazdnoty, kde sa vsetci stale stretavame, so sebou, s ludmi prirodou, vesmirom, energiou. Pozerat na toto miesto, vnimat ho. Byt tam.

Popritom zijem, robim svoje veci, ist dalej. Len vediet o tom mieste, obcas si nan spomenut staci.

Memento ad finitum,
vasa sestra:)