05.06.2020-21:42:30 :: Something smarter than us is going to emerge


node:	05.06.2020-21:42:30
template:	4
parent:	Keep Calm and Carry On: články, diskusia, zdieľanie skúseností
owner:	dobso
viewed by:
created:	05.06.2020 - 21:42:30

cwbe coordinatez:
866
1551575
8695834
8757856

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

https://komentare.sme.sk/c/22419955/sme-uprostred-krizy-a-tvarime-sa-ze-sa-nic-nedeje.html

Mohol by to niekto cele pripadne

0000086601551575086958340875785608757872

Dnes je medzinárodný deň životného prostredia. Mala by to byť oslava, ale, žiaľ, nie je veľa toho, čo sa oslavovať dá. Nachádzame sa uprostred najzávažnejšej krízy, akú ľudstvo zažilo.

Keď sa pozriete z okna, možno sa vám to nezdá, ľudia chodia do pokojne do práce, nakupujú, stretávajú sa v reštauráciách a kaviarňach. Dokonca dnes prší a dážď zmierňuje to katastrofálne sucho.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Moji rodičia mi pred dvoma dňami povedali, že im vyschla studňa. Len večer som dočítal knihu Scény zo srdca Maleny Ernmanovej, mamy Grety Thunbergovej, o klíme, jej dcérach a úskaliach výchovy autistických detí a pochopil som, z čoho pramení ten neznámy strach, ktorý ma čoraz častejšie prepadáva.

Vymieranie
Sme uprostred šiesteho masového vymierania druhov. Rýchlosť toho, ako miznú druhy veľkých stavovcov, sa počas minulého storočia zrýchlila stonásobne.

Od roku 1900 vyhynulo viac ako 400 druhov stavovcov. Za normálnych okolností by toľko druhov malo vymrieť za 10 000 rokov, tvrdia vedci.

Populácie 1,7 percenta suchozemských stavovcov, celkovo 515 druhov, majú menej ako 250 jedincov. Ďalších 388 druhov má menej ako 5000 jedincov, ale väčšina z nich žije v rovnakých oblastiach ako najviac ohrozené druhy, a preto je predpoklad, že ich populácie budú ďalej klesať.

Každý rok vo svete zmizne 2,5 percenta z celkového objemu hmyzu. Ohrozené sú včely.

Rozpad
Sme uprostred radikálneho rozpadu biotopov veľkých dažďových pralesov. Pralesy strácajú schopnosť zachytávať oxid uhličitý, čo zásadným spôsobom mení výpočty budúceho vývoja klimatickej zmeny.

Pre tento proces sa môže stať, že po roku 2060 dažďové pralesy namiesto zachytávania budú oxid uhličitý vylučovať.

Navyše pokračuje zásadné odlesňovanie, ktoré v podstate znamená, že uhlík uložený v živej hmote sa dostáva do ovzdušia.

Len minuloročné austrálske požiare vyprodukovali polovicu objemu oxidu uhličitého, ako celá krajina vyprodukuje za rok. A tento rok už na Sibíri horí dvakrát väčšia plocha ako vlani a sezóna požiarov sa iba začína.

Dusíme sa
Sme príčinou zamorovania atmosféry skleníkovými plynmi. Kým na začiatku 19. storočia pred industriálnou revolúciou sa nachádzalo v ovzduší približne 250 častíc oxidu uhličitého na milión, dnes ich tam je viac ako 410.

Kumulovaný počet častíc skleníkových plynov dosiahol počet 500 častíc na milión. Viem, tieto čísla samé o sebe nič nehovoria.

450 častíc CO2 znamená oteplenie o 1,8 °C
600 častíc CO2 znamená oteplenie o 3 °C
900 častíc CO2 znamená oteplenie o 4,5 °C
Naša súčasná trajektória emisií skleníkových plynov naznačuje, že 900 častíc na milión dosiahneme pred koncom storočia.

Navyše nové modely naznačujú, že oxid uhličitý je v otepľovaní efektívnejší, ako sa doteraz myslelo, a tak to môže znamenať oteplenie až na úrovni 7 °C.

Sucho
Sme uprostred katastrofického sucha, hoci sa vám to pri pohľade z okna dnes nemusí zdať.

Už pred desiatimi rokmi nemalo osem z 37 najväčších svetových zásobární podzemnej vody takmer žiadny prirodzený prírastok objemu a v ďalších piatich sa voda dopĺňala len pomaly.

Dnes to vidíme aj na Slovensku. Vysychajúce studne, prázdne korytá riek a poľnohospodári, ktorí sa tešia na každý jeden malý dážď. V marci spadla na Slovensku len štvrtina priemerného objemu zrážok, a aj keď posledné dni situácia mierne zlepšili, klimatológovia očakávajú extrémne teplé sucho.

Hladiny
Sme uprostred procesu rozpadu arktického a grónskeho ľadovca, ktorý mizne bezprecedentným tempom a dosahuje najnižšiu rozlohu od začiatku pozorovaní. Roztápanie ľadovcov, naopak, dvíha hladiny svetových morí.

Do konca storočia to môže byť až takmer dva metre, čo ohrozí množstvo pobrežných oblastí.

Spätná väzba
Spoznávame, čo to znamená slučka spätnej väzby, keď sa z dôvodu globálneho otepľovania topí sibírsky permafrost. A ten uvoľňuje do ovzdušia ešte viac skleníkových plynov. Ale nie len.

Na roztopenom permafroste sa rozpadá infraštruktúra a zo zásobární len za tento týždeň vytieklo 21-tisíc litrov oleja, ktoré zamorili rieku Ambarnaja a okolitú pôdu.

Antropocén
Napriek tomu sa väčšina z nás tvári, že sa nič nedeje. Že kríza neexistuje. Ale ľudský druh je na tejto planéte iba 200-tisíc rokov, keby sme celý geologický čas premietli na jednu hodinu, tak človek sa objavil v poslednej stotine. A za ten krátky čas sme už dokázali Zem zmeniť natoľko, že naša epocha sa nazýva antropocén.

Sme posledná generácia, ktorá s tým môže niečo spraviť. A ak nespravíme, tak dnešné deti a naše deti už budú žiť v radikálne zmenenom svete, kde budú migrovať stámilióny ľudí, lebo v ich krajinách sa nebude dať pre sucho, teplo a hlad žiť, kde budú úrodu decimovať výkyvy počasia, hurikány a choroby, kde stámilióny na pobrežiach budú ohrozovať záplavy a pod hladinou budú miznúť celé ostrovy, krajiny aj známe veľké mestá.

Vôľa
My však vieme, že ešte máme možnosť to zmeniť, ešte môžeme dosiahnuť, aby tie škody neboli také veľké.

Poznáme konkrétne kroky, ktoré musíme urobiť, ale musíme ich urobiť hneď, nie v roku 2050, nie o desať rokov, ale dnes. Je nevyhnutné znížiť emisie oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov na prakticky nulovú úroveň.

Máme technológie, ktoré nám to umožnia, máme postupy, ako to dosiahnuť. Ale zatiaľ nám chýba vôľa.

Malena Ernman na záver svojej knihy napísala:

Organizujte sa.

Konajte.

Spustite reťazovú reakciu.

Predstavenie sa začína.

Dodávam: čas je dôležitý.

000008660155157508695834087578560875787208758028

Nemáme technológie, ktoré nám to umožnia. Keby sme ich mali tak už sme zachránení.

0000086601551575086958340875785608757864

A ja chcem