Re: koho zaujimalo svedsko :: Remember, remember, the velvet November


node:	Re: koho zaujimalo svedsko
template:	4
parent:	koho zaujimalo svedsko
owner:	binary riot
viewed by:
created:	10.05.2020 - 23:27:55

cwbe coordinatez:
101
8333809
8837211
8703087
8748242
8748250

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

Mňa by zaujímalo viac o tom Švédsku, nechodíš celý článok pls?

00000101083338090883721108703087087482420874825008748263

no dobre, tu mas:

Na začiatku sme neboli pripravení, rozpráva Slovenka zo švédskej nemocnice
Denisa BallováDENISA BALLOVÁ

Stratila som čuch a chuť, rozpráva Slovenka zo švédskej nemocnice
Stratila som čuch a chuť, rozpráva Slovenka zo švédskej nemocnice
Slovenka Ivana Scepko vysvetľuje postupy na oddelení v štokholmskej nemocnici, kde sa venuje pacientom so zlyhaním srdca a s koronavírusom.

Zdravotníci oddelenia kardiológie Univerzitnej nemocnice Karolinska v Štokholme sa vďaka internému systému vzdelávajú aj osobným brífingom s vedúcou oddelenia, hovorí Slovenka Ivana Scepko, ktorá tam pracuje. V prípade najhoršej situácie majú zaučený personál z iných oddelení aj študentov medicíny.

Rozprávame sa:

o testovaní personálu v nemocnici na COVID-19;
o prvých úmrtiach na koronavírus na oddelení;
o tom, čo jej psychicky najviac pomohlo;
ako zdravotníci pristupovali k ochranným materiálom;
či sú na oddelení povolené návštevy pacientov.
Keď sme si dohodovali rozhovor, upozornili ste ma, že nechcete povedať niečo, čo nebude pravda. Čítali ste v médiách o situácii vo Švédsku informácie, ktoré vás zarazili, pretože neboli pravdivé?

Odkedy som prišla do kontaktu s prvým pacientom s ochorením COVID-19 a začalo prichádzať veľmi veľa informácií o koronavíruse, rozhodla som sa, že nebudem čítať žiadne správy. Chcela som sa riadiť len nariadeniami, ktoré dáva nemocnica. Cez známych som sa však dostala k viacerým článkom, kde napríklad nesedelo ani meno švédskeho hlavného hygienika.

Potom sme mali stretnutie oddelenia, kde nám vedenie nemocnice povedalo o situácii, o opatreniach a predpovediach. Na druhý deň ráno mi známi poslali odkazy na články a so strachom sa ma pýtali, čo sa vo Švédsku deje a či som v poriadku. Bol to pre mňa veľmi veľký kontrast – na jednej strane som si zažívala situáciu vo Švédsku a na druhej strane som sa dostala k článkom v slovenských médiách, ktoré sa s tým nezhodovali.

Tak ako to je momentálne vo Švédsku?

Na kardiológii, kde pracujem, je situácia omnoho lepšia, ako keď prišli prví pacienti s koronavírusom. Vtedy sme neboli pripravení, nemali sme veľa informácií. Bolo to celé hektické, každý deň sa menili postupy a nevedeli sme, čo máme čakať a do čoho ideme. Ani situácia na oddelení nebola ideálna. Na začiatku, niekedy v polovici marca, k nám prišli viacerí pacienti pozitívni na COVID-19, z toho traja, ktorí u nás zomreli na koronavírus pomerne rýchlo po sebe. To nám ako personálu veľmi nepomáhalo. Neskôr sme však mali pacientov, ktorí sa u nás na COVID-19 vyliečili a išli domov, čo nás zas povzbudilo a motivovalo.

Časom, keď sme sa s pacientmi s koronavírusom už bežne stretávali, vedeli sme napríklad, ako sa musíme pred kontaktom s nimi obliecť či vyzliecť. Na začiatku sme to robili napríklad tak, že jedna kolegyňa sa obliekala a ja som jej čítala postup. Postupne sme sa to sami naučili a zautomatizovali si to a cítili sa v tejto situácii lepšie.

Ako funguje vaše oddelenie? Máte oddelených pacientov s COVID-19?

[ Koronavírus na Slovensku stručne a jasne - čo dôležité dnes treba vedieť? Objednajte si večerný e-mailový Newsfilter. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Na mojom oddelení pracujem s pacientmi, ktorí nemajú koronavírus, ale rovnako sú tam aj pacienti, ktorí mali pozitívny test na COVID-19. Všetci pacienti na mojom oddelení sú hospitalizovaní primárne s kardiovaskulárnym ochorením, bez ohľadu na to, či majú pozitívny test alebo nie.

Sú od seba oddelení?

Ide o oddelenie, ktoré má 24 lôžok. Každý pacient má zvlášť izbu, v jednej je teda pacient s koronavírusom, v ďalšej pacient, ktorý bol negatívne testovaný. Nič sa nezmenilo. Nie je medzi týmito izbami žiadna plastová bariéra. Jediné, čo sa zmenilo, je, že na dverách majú pacienti s COVID-19 červený papier. Každý zdravotník potom vie, že keby nastala akútna situácia, potrebuje ochranné pomôcky, ktoré sú pred každou izbou pacienta.

Koľkých pacientov máte na starosti?

Vždy mám počas služby štyroch pacientov, maximálne piatich. Momentálne dvaja z nich majú koronavírus. Keď som mala pacientov s ťažkým priebehom ochorenia COVID-19, ktorí potrebovali vyššiu zdravotnú starostlivosť a viac času, boli mi pridelení len dvaja.

Nemocnica teda nemá vyhradený personál pre ľudí s infarktom a pre ľudí s koronavírusom?

Nie, nemá. Väčšina pacientov, ktorých sme na začiatku pandémie hospitalizovali s infarktom či iným srdcovým zlyhaním, k nám prišla normálne na oddelenie a dostala bežnú starostlivosť. Vtedy to však bolo celé inak ako dnes.

Ako sa to zmenilo?

Prvý pacient, pri ktorom sa neskôr potvrdil koronavírus, prišiel pôvodne ako akútny stav s infarktom. To, že je pozitívny na COVID-19, sme hneď nevedeli. Prišiel s bežnými symptómami, s ktorými k nám na oddelenie prichádzajú pacienti s kardiovaskulárnymi problémami – ťažkosti s dýchaním, bolesť na hrudníku. Tento pacient mal aj iné pridružené ochorenia. V minulosti mu zlyhávali pľúca a jeho srdce v čase hospitalizácie fungovalo na 10 až 15 percent. Navyše bol vo vysokom veku. Pristupovali sme k nemu ako k akémukoľvek inému pacientovi v tom čase, teda bez ochranných pomôcok.

Čo sa dialo potom?

Tento pacient na mňa nakašľal, čo pri mojej práci nie je nič výnimočné. Stáva sa to bežne. Nasadila som mu kyslíkovú masku a žiadny význam som tomu neprikladala. Nasledujúce dva dni som mala voľno, a na najbližšej službe som sa dozvedela, že tento pacient zomrel a tri hodiny predtým v nemocnici zistili, že je pozitívny na COVID-19. Vtedy som začala premýšľať o tom, že to nie je dobré. Večer v ten istý deň sa u mňa prejavili symptómy chrípky, ktoré sú zároveň podobné tým na koronavírus.

Nemocnica otestovala personál, ktorý s týmto pacientom prišiel do kontaktu?

Stretlo sa s ním takmer celé oddelenie. Dostali sme však inštrukcie, že ak nemáme symptómy ako kašeľ, teplota či kýchanie, pokračujeme v práci ďalej. Ak ich však niekto má, musí zostať doma. Tým sme sa riadili. Keďže som sa po návrate do práce cítila unavená, mala som zvýšenú teplotu, bolesti hlavy a svalov, zostala som doma, kým tieto príznaky neustúpili.

Takže vám nerobili test na COVID-19?

Otestovali ma ešte pred tým, ako som išla na PN-ku. Výsledky prišli do 24 hodín s tým, že test vyšiel negatívne. Takže som to brala tak, že budem doma, kým mám príznaky, a počkám, kým budem zdravá. Po troch dňoch som sa vrátila do práce, pretože som nemala žiadne symptómy, ktorými by som rozširovala ochorenie. Zostala mi len bolesť hlavy.

Po týždni v práci som si však uvedomila, že nemám chuť ani čuch. Nevedela som, či to môže súvisieť s ochorením COVID-19. Až po niekoľkých dňoch mi kolegovia povedali, že sa v médiach začína hovoriť, že aj toto môže byť jeden z príznakov koronavírusu.

Ďalej ste pracovali?

Áno, ďalej som pracovala. Myslela som si, že bolesť hlavy môže byť spôsobená aj stresom.

Opäť vás testovali?

Nie. Mali moje predošlé výsledky a vedenie sa zhodlo, že môžem ďalej pokračovať v práci. Bez chuti a čuchu som bola dva-tri týždne.

Ostatných zdravotníkov, ktorí prišli do kontaktu s prvým pacientom s koronavírusom na vašom oddelení, testovali?

Otestovali len kolegov, ktorí mali príznaky. Tí zároveň zostali doma, aby nenakazili ostatných.

Na začiatku sme mali málo testov a nevedelo sa, či ich bude dostatok, preto sa testovali len ľudia so symptómami. Všetci sme boli na začiatku pandémie opatrní. Dnes to už funguje inak. Aj každý pacient, ktorý k nám príde na oddelenie, hoci len s jedným príznakom, sa otestuje, a kým nie je negatívny, používame všetky ochranné pomôcky. Ak príde pacient na kardiologickú operáciu, musí prísť o deň skôr, aby sa podrobil testovaniu. Až keď je negatívny, smie sa ísť operovať.

Vedenie nemocnice si nemôže dovoliť nechať veľké množstvo zdravotníkov doma iba preto, lebo sa stretli s pacientom pozitívne testovaným na COVID-19. Následkom by boli zrušené plánované operácie a to by nebolo dobré.

Prečítajte si
Ešte je skoro porovnávať, či švédsky model funguje horšie ako iné, hovorí politológ z Uppsaly
Ako na tieto postupy reagovala vaša rodina a známi na Slovensku? Nemali výhrady voči tomu, že vo Švédsku sa pristupuje ku koronakríze inak ako na Slovensku?

Na začiatku som o tom s rodinou veľmi nehovorila. Informácií bolo strašne veľa a snažila som sa ich spracovať a filtrovať. Keď som prichádzala do kontaktu s pacientmi s ochorením COVID-19, nemala som potrebu sa o tom ešte aj rozprávať s rodinou, skôr s kolegami. Všetci okolo mňa to však riešili. Kolegovia sa o tom rozprávali cez prestávku. Keď som si zapla v práci televízor, hovorilo sa tam len o koronavíruse.

Ako ste to teda riešili?

Po psychickej stránke mi pomohli brífingy po práci, kde sme sa ako kolegovia so šéfkou oddelenia vyrozprávali – ako sa cítime, čo sme zvládli, nezvládli, čo bolo dobré a čo zase zlé. Vymieňali sme si medzi sebou informácie, ktoré máme, odporúčania a rady. Pred tým, ako som išla domov, sme si takýmto rozprávaním navzájom pomohli.

Máte k dispozícii psychológa?

Neviem o tom, nepotrebovala som ho. Pacienti, samozrejme, majú prístup k psychológovi, ale my takéto veci preberáme medzi sebou a šéfkou oddelenia na pravidelných brífingoch. Hovoríme aj o tom, čo by sme zlepšili.

Aj sa to potom v praxi uplatňuje?

Napríklad sme preberali postupy, ktoré by sme mali zaviesť pri pacientoch s COVID-19. Napríklad musí byť pre nich frustrujúce, keď k nim príde zdravotník, ktorý má na sebe celý ochranný odev. Po psychickej stránke im to asi veľmi nepomáha, tak sme to zmenili. Pred tým, ako sa oblečiem do ochranného odevu, otvorím dvere na izbe pacienta, dodržím odporúčanú dvojmetrovú vzdialenosť, predstavím sa, spýtam sa napríklad, ako sa má, a poviem mu, čo idem robiť. Nakoniec mu poviem, že o pár minút prídem v oblečení a že urobím dané úkony.

Ako to bolo predtým?

Normálne sme prišli k pacientovi, podali sme mu ruku, predstavili sa a povedali, čo budeme robiť. Teraz pacientom ruky nepodávame.

Zároveň máme interný systém, kde máme každý deň aktualizované informácie o postupoch a odporúčaniach. Keď je niečo nové, môžeme sa vďaka nemu vzdelávať, fungujú v rámci neho rozličné kurzy, napríklad o dezinfekcii. Ale informácie, ktoré nám zlepšili prácu s pacientmi s koronavírusom, sme získavali hlavne na brífingoch. Vedeli sme si ich medzi sebou takto posúvať, keďže je nám všetkým jasné, že takýchto pacientov budeme mať na oddelení dlhodobo.

Na svojom účte na Instagrame ste pred dvoma týždňami publikovali fotku záchranárskeho vrtuľníka s textom, že zdravotníci nepoznajú víkend. Ako sa počas koronakrízy vo Švédsku zmenil váš pracovný čas? Ako sa to odrazilo na počte hodín, ktoré trávite v nemocnici?

Na mojom oddelení sa pracovný čas nezmenil. Pribudli len extraslužby, keďže viac kolegov vypadlo pre symptómy a zostalo doma. Vždy sme ich však vedeli vyplniť. Keď som napríklad robila rannú a nikto nemohol prísť na poobednú, tak to bolo moje rozhodnutie, či vezmem túto službu a zostanem pracovať dlhšie. Ale viem, že vedenie aj odbory schválili, že personál na oddelení intenzívnej starostlivosti pracuje dlhšie a dostáva za to 220 percent platu.

Nemocnica sa postupne pripravovala na to najhoršie, čo sa na mojom oddelení našťastie nenaplnilo. Chodili k nám napríklad študenti medicíny, zamestnanci z vedy a výskumu, sestry z iných oddelení a vzdelávali sa u nás. Ale doteraz sme ich nepotrebovali. Sú pripravení. Keď ich budeme potrebovať, prídu, ale momentálne pracujem s kolegami, s ktorými som robila aj predtým.

Vo Švédsku sa od začiatku pracovalo na tom, aby krivka nakazených bola čo najrovnomernejšia. Aby sa u nás nestalo to, čo v Taliansku, že napríklad vystúpi veľmi vysoko a nemocnice nápor pacientov nezvládnu.

Prečítajte si
Málo testujú, školy aj hranice nechávajú otvorené. Švédi idú v boji proti koronavírusu inou cestou
Vzdeláva nemocnica svojich pracovníkov na prácu s pľúcnymi ventilátormi? Alebo sa o ne starajú tí, ktorí s nimi majú skúsenosti?

Pľúcny ventilátor na našom oddelení nemáme. Máme len NIV-prístroj na podporu dýchania. Ide o neinvazívny prenosný prístroj, ktorý používame pri akútnom respiračnom zlyhaní a iných akútnych stavoch. Keď k nám začali prichádzať pacienti s koronavírusom, ako personál sme si medzi sebou začali obnovovať informácie ohľadne tohto prístroja. Nešlo o nejaké preškoľovanie, keďže prístroj sa u nás bežne používa, nie však tak často ako neskôr pre pacientov s COVID-19.

Je však dôležité, aby sa nezabudlo ani na tých pacientov, ktorí nie sú pozitívni na koronavírus. Taký bol aj prístup nemocnice, že sa neprestane operovať. Ak by nemocnica prestala operovať a pacienti by nedostali naplánované operácie, mohlo by to mať celé fatálnejšie následky.

Po prvých obetiach koronavírusu vo Švédsku premiér Stefan Löfven aj hlavný epidemiológ Anders Tegnell priznali, že situáciu na začiatku zanedbali. Ospravedlnili sa hlavne za to, že chýbal zdravotnícky materiál v domovoch dôchodcov a v nemocniciach. Mali ste vo vašej nemocnici všetkého dostatok a boli ste pripravení na koronakrízu?

Na začiatku sme boli oveľa opatrnejší s využívaním materiálu. Keď som mala štyroch pacientov s koronavírusom, masku som si medzi nimi nemenila. Nariadenia nám vtedy určovali, že si masku ani štít nemusíme meniť, stačí si vymeniť rukavice, a ak treba, plášť. Mohla som sa obliecť do nového, ale mohla som si nechať štít aj masku, ktorú som si prípadne mohla vydezinfikovať. Len som musela vopred myslieť na prácu, teda si všetko, čo potrebujem, pripraviť a vziať so sebou do izby pacienta. Nemohla som totiž len tak vyjsť od pacienta s COVID-19 a ísť si vyzdvihnúť nejaké veci. Na mojom oddelení mi však nikdy nič nechýbalo.

Mala vaša nemocnica v Štokholme dostatok kapacít, aby sa o nových pacientov s COVID-19 postarala?

Áno, nikdy sa nám nestalo, že by sme mali nedostatok lôžok. Keď sme si medzi oddeleniami preberali pacientov, išli k nám hlavne ľudia z JIS-ky, ktorí sa mali lepšie. Nestalo sa nám však, že by sme mali viac pacientov ako lôžok. Vždy sa vedeli rozdeliť medzi nemocnice. Ani poľná nemocnica so 600 lôžkami, ktorá bola pripravená na najhoršiu situáciu, sa do dnešného dňa vôbec nepoužila. Najvážnejšie stavy sú na JIS-kách, ale ani ich kapacity nie sú úplne vyčerpané. Stále sú tam k dispozícii miesta, takže si myslím, že situácia je stabilizovaná.

Ako je s návštevami?

Na začiatku boli všetky návštevy zakázané. Príbuzní nesmeli ani k pacientovi v kritickom stave. Ako personál sme sa to snažili kompenzovať a byť s ním viac, pretože nemal žiaden kontakt s rodinou, maximálne sa s nimi mohol spojiť cez Skype. Dnes je to tak, že po konzultácii s lekárom pri pacientovi v kritickom stave smie prísť na izbu jeden príbuzný. Ten nemusí byť testovaný na COVID-19.

Aká situácia je na vašom oddelení teraz?

Všetci pacienti, ktorých momentálne máme na oddelení, sa majú relatívne dobre. Aj sami na sebe vidia, že situácia sa môže zlepšiť a nemusí to ísť len zlou cestou. Mali sme napríklad pacientku, ktorá, keď k nám prišla, bola závislá od kyslíka. V priebehu troch dní sme ju vedeli odstaviť od kyslíka a sama bola šťastná, že už nemá ani teplotu ani kyslík nepotrebuje, a že by aj išla domov. Pred pár dňami sme ju pustili.

Celé je to aj o komunikácii. Ľuďom treba vysvetľovať, rozprávať sa s nimi, odpovedať im, keď majú otázky, aby rozumeli. A tráviť s nimi čas, ak sa dá. Keď mám na službe štyroch pacientov, môžem si k nim sadnúť a rozprávať sa s nimi. Potom cítia, že sme tam pre nich.

Ivana Scepko (1992)

Foto – Stanley Hladky
Vyštudovala strednú zdravotnícku školu v Trenčíne, neskôr sa jazykovo vzdelávala v Írsku. Absolvovala aj Slovenskú zdravotnícku univerzitu v Bratislave v odbore zdravotnícky záchranár. Odišla do Štokholmu, kde sa popri práci naučila švédčinu. Pracuje na kardiológii ako zdravotná sestra v univerzitnej nemocnici Karolinska Universitetssjukhuset, ktorá je najväčšou nemocnicou v krajine. Momentálne pracuje na atestácii z anestéziológie.

0000010108333809088372110870308708748242087482500874826308748264

Vďaka

Btw. Sa mi tak zdá ze si z toho článku spravil dosť tendencny vycuc. Po prečítaní celého článku imho fakt klobúk dole pred swe zdravotnictvom

000001010833380908837211087030870874824208748250087482630874826408748271

skus konkretnejsie, ked uz. cital som to cele a vsetko ostatne bola strasna nuda a v podstate len dalsie potvrdenie tych klapiek na ociach, ktore maju..