niekedy vám život prinesie také situácie, že vám táto veta mimovoľne príde na váš duchovný jazyk. niektoré z tých situácií sú také, že si tú vetu aj v duchu vyslovíte. no a časť z nich je taká, že poslúchnete vnútorný hlas a ten blog naozaj napíšete

pohodlne sa usaďte, bude to banálne, ale krásne a poučné

máme troch susedov, s ktorými máme spoločné ploty. pravých, ľavých a zadných. zadný sused, to boli pôvodne len matka s dcérou, ale od nejakej doby s nimi žije aj dospelý syn tej dcéry (ktorá je teda ženou v rokoch a jej matka je stará babka podobná crazy cat lady so simpsonovcov, ale je inak milá). ich syn je asi v mojom veku a z nejakých klebiet mám informáciu, že tu nebol, keď sme sa nasťahovali, lebo bol v base. ich dom bol v zlom stave. vyzeral, ako keby v polovici zatepľovania fasády došli peniaze (alebo policajti) a od tej doby to chátralo. mali balkón s výhľadom do našej záhrady, ktorý ale nemal zábradlie, zato mal plno bordelu (polyš apod).

keď sa sused vrátil, priviedol si čoskoro dievča a začal to tam zvelaďovať. balkón, strecha, do toho mu dievča povilo syna, potom bol počuť krik ich hádky, potom ona plakala na ulici v aute, a teraz už tam asi rok nebýva. ale decko tam občas privezie, aspoň to tak znie.

teraz to hlavné. naše pozemky oddeľuje tehlová stena, rovnako ako s ľavým susedom. s pravým susedom, milošom, nás oddeľoval pletivový plot, a vždy, keď bol na záhrade, sme sa museli pozdraviť (ak sme teda nehrali hru "ešte som ťa neuvidel"). po mnohých odkladoch som túto jar postavil pred pletivovým plotom plot z drevených latí, a je to super, môžem chodiť v záhrade nahý a vidia ma len tí susedia z 5 okolitých domov, ktorí sa pozrú z okna na poschodí.

v rovnakom čase, ako som finišoval môj drevený krásny plot, však zadný sused začal búrať svoju kôlničku, ktorej zadná stena tvorila pravý okraj nášho spoločného plota! čo teraz? hovoril som si. ale sused sa v búraní zastavil asi vo výške 1,5 m a sľúbil, že to čoskoro domuruje do výšky zvyšku tej našej spoločnej steny. to cez víkend aj splnil.

lenže: tehlová stena neodolá živlom, ak na ňu prší, sneží atď. to som si uvedomil už pred časom, a tak som tam, kde neboli tehly zhora ničím chránené, postavil takú ministriešku, na ktorú som položil škridly. tam, kde mal predtým sused kôlňu, bola strecha kôlne, takže tam to bolo okej. kým ju nezbúral.

nechcem sa nikoho dotknúť, všetci to už určite vidíte, ale aby to pochopil aj trilobit (nemyslím id), tak to napíšem: ten kus steny v rohu, ktorý sused cez víkend domuroval, nemá čiapku zo škridiel. bojím sa preto o jeho životnosť a vyzerá to čudne.

bolo jasné, že tam potrebujem dať škridly. suseda som sa na to ešte nepýtal, ale myslím, že bude súhlasiť. čo teda ďalej? škridly. tu musím podotknúť, že plot vyzerá veľmi staro, nezbúraná časť má asi 70 rokov a on to domuroval tiež zo starých plných tehiel. aj tie škridly, ktoré som tam predtým dával, boli staré, z nášho pôvodného domu. je to teda všetko veľmi rustikálne a ekologické a je to zero waste. nechcel som teda kupovať v bauhause nové škridly a začal som teda cez víkend hľadať škridly za odvoz. a na facebook marketplace som zakrátko našiel, čo som hľadal, v neďalekej dedine. s chlapíkom sme si dohodli, že cez týždeň by som pre ne zašiel, no včera mi napísal, že sorry jako, už je to preč. potreboval som len 10-20 kúskov. ale boli preč. čo robiť?

keď je človek na dne, vtedy nájde nečakanú pomoc. na kyberii, kde inde. pomocník číslo jedna bol id bugy, ktorý mi poradil, ako ošéfovať večne preplnenú kapacitu v našom IKEA obchodnom dome a ako úspešne zadť objednávku "klikni a vyzvedni". síce to fungovalo trochu inak, ale vďaka nádeji, ktorú mi vlial, som vydržal a nakoniec úspešne objednal, čo som chcel. a to nielen pre seba, ale aj pre môjho pomocníka číslo 2: blureca.

dnes som teda vyrazil do ikey a prevzal naše nákupy. cestou domov som sa zastavil u blurcovcov a odovzdal domácemu pánovi jeho časť lupu. keď som vyšiel z jeho ulice a zamieril domov, naraz, čo nevidím?? pri chodníku pristavený kontajner a v ňom úhľadne naskladané staré škridly. na vedľajšom dome práve dávali dole starú krytinu - teda bol tam rebrík, auto s nápisom "Střechy", a inak nikto. zaparkoval som auto a hovoril si - nikde nikto. poobzeral som sa, upravil si rúško na tvári, ktoré mi zaručovalo anonymitu, a keď som sa odhodlal, vytiahol som telefón a zavolal na to mobilné číslo, ktoré bolo na aute pod nápisom "Střechy". pán bol milý a ochotný a povedal, že škridly sú určené na recykláciu, a nech si zobriem, koľko chcem. chcel som 10 až 15

a to je prosím koniec príbehu, na začiatku ktorého bolo veľa práce, ktorú sa mi nechce robiť (maily, zmluvy, výkazy, faktúry, daňové priznania) a na konci je stále rovnaké množstvo tej otravnej práce, no okrem toho i 14 brand old škridiel, ktoré, ak mi zadný sused dovolí, v dohľadnej dobe pricapím na jeho stenu

a tu je obrázok blurca, ktorý mi zakázal dať sem jeho fotku:



tie fúzy má jak nakreslené