sedim si na pokraji mysle a pytam sa seba
ako som sa sem dostal, a ako a preco,
a potom dalsie otazky bytia a nebytia,
byt ci nebyt,
preco si to vlasne kladieme taketo otazky,
nevieme ci je to dobre alebo zle,
ako by sme mohli,
sami v nekonecnom vesmire,
tak velmi by sme chceli poznat
ine duse vo vesmire,
hladame ich v nekonecnu,
v horucave hviezd,
a v mrazivej temnote medzi nimi.
miliony dusi
miliony nazorov,
miliony mysli,
a ja polozim dalsie otazky,
ci ma vyznam pytat sa na bytie a nebytie,
ci ma vyznam pytat sa kto sme,
ako sme sa sem dostali....
a ci ma vyznam vobec zaoberat sa tym.