Keď sa pozriete na mapu Európy v počte nakazených a mŕtvych na COVID-19, hneď zbadáte výrazné rozdiely. Najviac potvrdených prípadov a obetí majú krajiny západnej Európy ako Taliansko, Španielsko, Francúzsko, krajiny Beneluxu či Británia.

Naopak, štáty východnej Európy sú zasiahnuté oveľa menej. Napríklad v Belgicku zomrelo 53 ľudí na stotisíc obyvateľov (o tom, ako počíta obete Belgicko, viac tu).

Najhoršie z nových členských štátov EÚ je na tom Slovinsko, ktoré susedí so severným Talianskom, kde je to 3,7 úmrtí.

Jedným z najúspešnejších štátov je Slovensko, ktoré na počet obyvateľov má momentálne najmenej mŕtvych v celej Európskej únii (0,3), a ak nerátame Gruzínsko, tak aj v celej Európe.

Čím to je? Téme sa v posledných dňoch venovali viaceré svetové médiá, ktoré zisťovali, čo urobili krajiny bývalého východného bloku inak.

Rýchla reakcia: Najjednoduchšia odpoveď je, že krajiny na východe zareagovali oveľa rýchlejšie. Uzavreli hranice a školy v momente, keď sa vírus ešte nešíril tak ako na západe. Napríklad v prípade Slovenska či Poľska to bolo zhruba týždeň po prvom potvrdenom prípade. Rýchlo postupovalo aj Rakúsko.

V Taliansku, Španielsku, ale aj Británii došlo k tvrdým opatreniam, až keď mali okolo tisíc nových potvrdených prípadov denne. V tom čase už mohli byť reálne nakazené desaťtisíce, možno až státisíce ľudí.

Denník Wall Street Journal to vidí tak, že hlavným dôvodom rýchlej reakcie štátov na východe bol fakt, že „chudobnejšie krajiny strednej a východnej Európy sa báli, že vírus by ich relatívne slabý zdravotný systém prevalcoval, a preto rýchlo prijali striktné pravidlá sociálneho odstupu a obmedzenia pohybu, aby dostali epidémiu pod kontrolu“.

Slovensko bolo napríklad jednou z prvých krajín, ktoré zaviedli povinné nosenie rúšok na verejnosti.

[ TIP: Aktivujte si večerný newsletter s najlepšími článkami Denníka N, ktoré ste ešte nečítali. Pre aktiváciu stačí raz kliknúť. ]
Vakcína na tuberkulózu: Ďalšie možné vysvetlenie si všimli vedci z Holandska. Nízky počet potvrdených prípadov je v krajinách, kde sa ešte donedávna plošne očkovalo proti tuberkulóze. To sa dialo viac v bývalom postsovietskom priestore ako na západe.

Vedci tak vyslovili hypotézu (a teraz ju skúmajú), či jedným z vedľajších efektov tejto látky nemôže byť aj väčšia odolnosť imunitného systému voči vírusu SARS-CoV-2.

Jedna bulharská lekárka tiež upozornila na rozdiely v šírení choroby medzi západným a východným Nemeckom (bývalým NDR).


Počet prípadov v Nemecku podľa regiónov. Východné Nemecko je menej zasiahnuté. Zdroj – arcgis.com
WHO je však opatrná a hovorí, že na to zatiaľ nie sú žiadne dôkazy, a ako prevenciu voči COVID-19 neodporúča očkovať vakcínou proti tuberkulóze.

Problémové porovnávanie: Pri porovnávaní úspechu jednotlivých regiónov treba povedať aj to, že skutočné počty nakazených a ani mŕtvych nepoznáme.

Východnejšie členské štáty EÚ testujú vo všeobecnosti menej ako západné (možno s výnimkou Česka). Napríklad 19-miliónové Rumunsko vykonalo len 106-tisíc testov (Slovensko 57-tisíc).

Východné štáty však majú aj výrazne menej obetí. Aj tu platí, že môže ísť o podhodnotenie a nedostatočné testovanie zosnulých starých ľudí, čo sa však deje aj na západe. Napríklad v Británii podľa odhadov denníka Financial Times na základe nadmerných úmrtí zomrelo na koronavírus až 41-tisíc ľudí (oficiálne je potvrdených vyše 17-tisíc obetí).

Vlna ako v Taliansku však stále môže prísť aj vo zvyšku kontinentu, nárast prípadov očakávajú napríklad v Bulharsku. Podľa analýzy britských matematikov je faktor šírenia R0 na západe už pod hodnotou 1, no v mnohých štátoch na východe je to stále viac ako 1.

Napríklad Slovensko má podľa nich momentálne 1,3. Podľa slovenských analytikov je mimo osád a domovov sociálnych služieb pod 1.

src: https://dennikn.sk/1867095/svetovy-newsfilter-preco-vychodna-europa-zvlada-koronavirus-lepsie-ako-zapadna