https://dennikn.sk/1851065/zavrite-ich-vsetkych-uzavretie-romskych-osad-do-karanteny-bolo-zufalo-nedomyslene/

Vieme, koľko desiatok policajtov stráži „opáskované“ osady, ale až teraz začíname tušiť to podstatné, teda ako budú v uzavretých zónach ľudia žiť a ako budú naplnené ich základné potreby.

Všetky články Denníka N o koronavíruse
To je iba prvá absurdita príbehu. Ten sa začal v stredu poobede, keď bol známy prvý – a doteraz jediný – údaj o počte testovaných a výsledkoch v marginalizovaných rómskych komunitách (MRK). Odvtedy nikto nič podobné o stave v osadách nezverejňuje.

Rozumná prevencia paniky a etnickej stigmatizácie Rómov ako takých? Úsilie fakty utajovať? Netušíme.

Diery v systéme
Samotné číslo 31 pozitívne testovaných z minulej stredy nie je znak katastrofy, skôr naopak. Oveľa horšie je čosi iné. Nakazený Róm zo Žehry s cestovateľskou anamnézou (bol v zahraničí), ktorý pil počas zakázanej bohoslužby spolu s ostatnými z jedného kalicha, čím mohol nakaziť množstvo ľudí, mal ísť 30. marca do karantény. Ibaže sa systému „vyšmykol“. Býva v Richnave a namiesto do karantény sa nevedno ako vrátil do Anglicka, odkiaľ na Slovensko dokonca ešte doviezol kamarátov.

Do karantény nútene išiel až potom.

Ako je to možné, netušíme. Znalci problematiky hovoria, že obyvatelia osád si dokážu šikovne nájsť doslova lesné cestičky, cez ktoré sa dostanú z jednej krajiny Európskej únie do druhej. Samozrejme, bez kontroly. Podobnú šikovnosť osvedčili aj príbuzní obyvateľov vylúčených komunít, ktorí sa ocitli v karanténe vo Vyšných Hágoch. Vyhli sa policajným kontrolám tak, že išli po lesoch a poliach, až sa zrazu objavili pred liečebňou a cez okno komunikovali s blízkymi.

Opáskovanie z hodiny na hodinu
Dobre, to všetko sú možno dôležité medzery v systéme či absurdné bizarnosti, ale podstata je v čomsi inom.

V piatich rómskych komunitách (tri v Krompachoch, po jednej v Žehre a Bystranoch) vyhlásili karanténu po tom, čo na Spiš v stredu o pol siedmej večer priletel vrtuľník s premiérom Igorom Matovičom. Už večer boli spomínané osady opáskované.

[ TIP: Odoberajte nové články v rubrike Koronavírus e-mailom. ]
Príčina expresnej rýchlosti celej operácie? Strach zo šírenia pandémie a tlak primátorky a starostov na predstaviteľov štátu je iba prvé, aj to neúplné vysvetlenie. Po zvážení všetkých za aj proti karanténu vyhlásil, po porade s hlavným hygienikom, regionálny hygienik.

Všetky komunity v karanténe majú spolu 6200 obyvateľov, pričom vláda neplní svoje vlastné uznesenie, podľa ktorého uzavrie lokalitu až po výskyte desiatich a viac percent nakazených. Ombudsmanka Mária Patakyová a ľudskoprávni aktivisti to síce kritizujú, priorita zníženia rizika šírenia nákazy po okolí je však tiež pochopiteľná.

Diletantizmus a opatrenia za pochodu
Dobre, všeličo sa dá v tomto mimoriadnom období pochopiť, ale prečo sa to celé dialo tak zúfalo nepripravene?

Netreba azda vysvetľovať, že mnohé osady sú špecifická záležitosť. Životnými podmienkami aj hustotou osídlenia.

V ústrednom ani permanentnom krízovom štábe nie je nijaký odborník na zdravie ľudí z rómskych osád. Príspevková organizácia rezortu zdravotníctva Zdravé regióny takého odborníka, uznávaného externého pracovníka SAV Andreja Beláka, spolutvorcu programu testovania v osadách, má. No napriek naliehaniu ZR nikoho z tejto organizácie s približne tristo vyškolenými ľuďmi v teréne, jedinej svojho druhu, do štábov neprizvali.

Vychádza z toho jediné: kompetentní odborníci na epidemiológiu, hlavný hygienik a ďalší nevedia, že sa to od nich očakáva a že majú zasiahnuť.

A to je ozaj nepochopiteľné. Na začiatku kompetentní organizáciu Zdravé regióny potrebovali na vytvorenie zoznamu testovaných, teraz na jej podnety mlčia. Medzi hlavné opatrenia už mal dávno patriť štandard konzultácie rozhodnutí o karanténach, ako aj vznik jemnejšej zonácie. Teda aby nebola jednou uzavretou zónou celá osada, ale aby v jej rámci vznikli priestory na karanténu pre postihnutých s rôznou mierou ochorenia. Tie by mala už v najbližšom čase vytvoriť armáda a jej zdravotníci.

Možnosť nakazenia ostatných v osade, nehovoriac o rodine, je totiž vysoká. Ilustruje to aj prípad prvého pozitívne testovaného zo Žehry. V súčasnosti je pre vážnejší priebeh ochorenia COVID-19 na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS) v nemocnici hospitalizovaná aj jeho sestra a jej manžel.

Zhrnuté: plošná karanténa ako prvý bezpečnejší krok by bola namieste v prípade, ak regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) nemá nijaké informácie o dovtedajších sociálnych interakciách nakazených. Fajn, ale prečo potom v Žehre a inde nenasledovalo po pozitívnom teste preverovanie takýchto interakcií? A najmä, prečo sa tam testovanie nezopakovalo? Iba to by umožnilo vznik potrebných zón, oddelenie zdravých od chorých.

Ako sa dá žiť v uzavretej osade?
Je to kľúčová otázka, ktorou sa nikto spočiatku po „opáskovaní“ osád zodpovedne nezaoberal. Prvá a dlho jediná informácia bola, že do osád budú posielať pojazdné predajne potravín s personálom vybaveným ochrannými oblekmi.

Ani to nebolo domyslené. Obyvatelia osád mali za jedlo platiť, pričom mnohým z nich sa minula hotovosť. Čo teraz? Okrem toho, pracovníci Lidla im predávali po pätnásť eur tašky s rovnakým sortimentom potravín. Kto chcel viac vajec alebo mäsa, mal smolu. Aj to sa rieši až za pochodu. Od najbližšieho pracovného dňa, teda od utorka, si môžu ľudia z osád v karanténe kúpiť potraviny (aj iný tovar) podľa vlastného výberu a rozpisu. S distribúciou opäť pomôže armáda. A obec zabezpečí čerstvé pečivo privezené na hranicu karanténneho územia.

Prednosta obecného úradu v Žehre Miloš Pacovský kritizuje fakt, že Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity bez konzultácií či avíza do uzavretej zóny pre najviac odkázaných distribuoval potravinové balíčky – zadarmo. To vyvolalo podľa neho napätie v komunite.

Nedotiahnutá je však terénna práca v týchto lokalitách ako taká. Nemajú potrebné ochranné pomôcky. Napríklad v Žehre sa jediná terénna sociálna pracovníčka do uzavretej zóny nedostane. Sú tam iba dvaja pracovníci obecnej hliadky vybavení dvomi mobilmi. Ak niečo treba, zavolajú. A obec alebo armáda by sa mala postarať.

Je pochopiteľné, že v uzavretých lokalitách narastá stres a nervozita. Počas prvých dvoch dní zaznamenali tiesňové linky osemnásť telefonátov, z toho iba k siedmim vyhodnoteným ako opodstatneným vyrazila sanitka záchrannej služby. Často pritom išlo o banality typu ľahkého prechladnutia. Televízne spravodajstvo v sobotu večer zaplavila správa, ako záchranku zneužila jedna mamička s dieťaťom. Ušli z nemocnice, našla ich až polícia.

Na čiu hlavu padá takýmto selektívnym informovaním stigma „nezodpovedných Cigánov“? Správne, na celú rómsku komunitu.

Sú tu aj ďalšie životné potreby, ktorých naplnenie na začiatku nikto nedomyslel. Aby si mohli variť, chodievali obyvatelia vylúčených komunít po suché drevo a raždie do lesov v okolí. Teraz nemôžu. Obec a príbuzní preto do karantény časti populácie zabezpečujú propán-butánové bomby, ostatní si budú môcť – opäť až od utorka – kúpiť na kúrenie drevo, ktoré dovezie v spolupráci s Mestskými lesmi Krompachy armáda.

V spolupráci s vojakmi takisto bude po lokalitách v osade jazdiť čosi ako „pojazdný bankomat“ na výber hotovosti. A pracovníčka obecného úradu príde v určené dni do kontajnera v osade, kde bude predávať dobíjacie kupóny na mobily. Vyplácať pracovníkmi pošty sa takto budú aj dávky, príspevky a iné finančné zdroje. Samozrejme, všetci musia byť vybavení ochrannými oblekmi.

To najpodstatnejšie: teraz od nedele by mali armádni zdravotníci v karanténnych zónach zriadiť vlastné pracoviská. Na ošetrenie aj na zabezpečenie liečiv. Vážnejšie prípady budú voziť do nemocníc. Ruku k dielu je svojím vyškoleným personálom pripravená priložiť aj organizácia Zdravé regióny.

Najťažšie skúšky nás iba čakajú. Po 33 pilotných rómskych lokalitách sa v týchto dňoch začalo testovať v ďalších šesťdesiatich. Presné údaje o výsledkoch sa asi nedozvieme, no intenzita ďalších prijatých opatrení mnohé napovie.

Celé osady v karanténe diletantským spôsobom ako doteraz by sa už nemali zopakovať.