Teraz nie je čas šetriť a moralizovať, ľuďom treba rýchlo a jednoducho poslať veľa peňazí
Konštantín Čikovský

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Jedna dobrá a jedna zlá správa. Najprv, samozrejme, tá strašidelnejšia: Ak sa neudeje niečo výnimočné, Slovensko tento rok zbankrotuje, čiže prestane platiť investorom, od ktorých si v minulosti požičalo, a bude musieť znížiť dôchodky, platy svojim zamestnancom a nebude mať ani z čoho investovať, napríklad stavať diaľnice alebo kupovať nové vlaky.

Slovenská ekonomika sa totiž v najbližších mesiacoch prepadne, klesnú daňové príjmy a odvody, čo dokopy vyrobí deficit niekde medzi 5 až 10 miliardami eur.

[ Koronavírus a nová vláda - čo dôležité dnes treba vedieť? Objednajte si večerný e-mailový Newsfilter. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
K tomu treba prirátať pravidelné splátky dlhu, čo sú tento rok ďalšie miliardy, ktoré treba niekde zohnať.

A keďže Európa aj Slovensko sú postihnuté chorobou, trhy sú v panike a nikto nám nebude chcieť požičať, a na rozdiel od Čechov si svoje koruny nemôžeme vytlačiť, tak možno už v lete pípne ministrovi financií esemeska, že máme na účte nulu.

Tá dobrá správa je, že niečo výnimočné sa určite stane, pretože v ešte horšej situácii je minimálne Taliansko a eurozóna si nemôže dovoliť, aby zbankrotovalo.

Ak sa Únia nedohodne na spoločných dlhopisoch, tak sa zrejme dohodnú pôžičky z eurovalu. Alebo ECB vysvetlí bankám, že môžu štátom pokojne požičiavať, lebo ona im ručí, že od nich tie vládne dlhopisy hocikedy odkúpi. Alebo sa vymyslí niečo iné, skrátka Únia a eurozóna nedopustia bankrot žiadnej veľkej krajiny, a malé štáty ako Slovensko sa na tom v pohode zvezú.

Preto sa môže vláda Igora Matoviča spoľahnúť, že na záchranu ekonomiky bude mať k dispozícii toľko peňazí, koľko bude potrebovať. Aspoň v tejto veci nebudú noví ministri musieť pykať za stav, v akom im odovzdali krajinu Ficove vlády.

Ak teda premiér Matovič už niekoľko dní opakuje, že musíme najprv zistiť, koľko máme peňazí a aj podľa toho modelovať pomoc na záchranu ekonomiky, našťastie sa mýli. Je len na slovenskej vláde, pre aký veľký balík sa rozhodne, prakticky nič ju v súčasnosti nelimituje.

Igor Matovič by mal svojim ministrom klásť otázky a príkazy inak. Mal by sa najprv ministra hospodárstva Sulíka a ministra financií Hegera spýtať, koľko v ideálnom prípade potrebujeme investovať do záchranného balíka.

A keď mu povedia to číslo, mal by ministrovi financií prikázať, aby si plnil svoje povinnosti a šiel tie peniaze požičať. Ak naše dlhopisy nekúpia banky, nech skúsi úver od eurovalu, alebo nech ide jednoducho tam, kde si požičiavajú iné európske krajiny zasiahnuté Covidom-19.

Netreba počúvať sedliacky rozum
Sedliacky rozum však hovorí, že to predsa nemôžeme brať takto ľahkovážne, veď to raz bude musieť niekto vrátiť. Ak nie my za našich životov, tak potom naše deti alebo ich deti, pretože každý dlh predsa musí raz niekto zaplatiť.

Sedliacky rozum však nepočíta s tým, že ak budú dlhodobo nízke úroky, a štáty si na splácanie svojich starých dlhov dokážu brať nové superlacné pôžičky, tak ten dlh vlastne nie je problém.

A to, čo v súčasnosti predvádza ECB, nie je nič iné ako donekonečna opakujúce sa gesto, že nedovolí, aby vysoko zadlžené štáty položili vysoké úroky alebo nebodaj neschopnosť požičať si na splátky istiny starých dlhov.

Súčasná slovenská vláda tento rok nie je nijako tlačená ani dlhovou brzdou, ani povinnosťou mať rozpočet napríklad pod tri percentá.

Ústavný zákon o dlhovej brzde dáva novej vláde prvé dva roky automaticky väčšiu voľnosť. Okrem toho obsahuje aj klauzulu, ktorá hovorí, že ak sa štát dostane do niečoho medzi prírodnou katastrofou a vojnou, ako tomu je teraz, tak dlhová brzda nebrzdí.

A keďže Pakt stability a rastu sa minulý týždeň oficiálne dostal do standby módu, ani za desaťpercentný deficit v tomto roku voči žiadnej krajine nebude Komisia skúšať nejaké postihy.

Veľkoryso a hlavne rýchlo
Opakujeme, Igor Matovič a jeho ministri a koaliční partneri teraz môžu uvažovať o rozmeroch záchranného balíka pre ekonomiku bez stresu, že prestrelia nejaký limit. Ide o peniaze, ale dôležitý je najmä čas. Ak pomoc príde do firiem a k rodinám živnostníkov z akéhokoľvek dôvodu neskoro, tak bude veľa mŕtvych.

Veľa mŕtvych firiem, ale aj veľa mŕtvych ľudí, lebo chudoba zabíja napríklad cez samovraždy, choroby, zlý životný štýl.

Pomoc musí byť rýchla, a preto nesmie byť komplikovaná. Môže byť drahá, ale stačí, ak bude dočasná. Budúci rok sa azda Európa prepne späť do mierového módu a bude sa znova vyžadovať nezvyšovanie štátnych dlhov a krotenie deficitov.

Ale teraz, tento týždeň, ide o život, nesmieme teraz o limitoch pomoci rozmýšľať cez zásluhy, že každý predsa vedel, čo robí.

Napríklad živnostníci platili vedome malé odvody a teraz, keď prídu o zákazky, zbytočne pôjdu na úrad práce pýtať dávku v nezamestnanosti. Dôležité je to, že nie ich vinou im skrachovala firma a ich rodina teraz nebude mať z čoho žiť.

Zbytočne sa budeme pred nimi nafukovať, že veď predsa si mali odkladať, mali byť zodpovední, že každý má rátať s výpadkom tržieb.

Tí ľudia, a budú ich státisíce (alebo milióny), sa zrazu z pomerov nižšej strednej triedy ocitnú medzi ľuďmi, ktorí rozmýšľajú o tom, za čo kúpiť jedlo a ako sa skryť pred exekútorom.

Komu nedochádzajú rozmery katastrofy, ktorá sa práve deje desaťtisícom malých podnikov, nech si prečíta napríklad štyri diely spovedí týchto ľudí, ktoré nám poslali za posledný týždeň.

Ak týmto ľuďom v tejto chvíli štát povie, nech sa o seba nejako postarajú, veď tu máme kapitalizmus, povedia si, že toto nie je ich štát, nepotrebujú demokraciu.

Kedy inokedy má byť štát veľkorysý, ak nie v situácii, ktorú prirovnávame k vojne?
https://e.dennikn.sk/1827125/teraz-nie-je-cas-setrit-a-moralizovat-ludom-treba-rychlo-a-jednoducho-poslat-vela-penazi/?ref=tit1