cwbe coordinatez:
101
8333809
8837211
8703087
8732226

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::2
total children::2
show[ 2 | 3] flat



000001010833380908837211087030870873222608732269
ddd
 ddd      29.03.2020 - 00:53:07 (modif: 29.03.2020 - 00:56:19) [1K] , level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
26.3. 10:13

Zatvorenie hraníc nestačí, treba izolovať aj mestá a dediny, tvrdí košický biznismen, ktorý prežil v Číne karanténu



Ivan Haluza

Majiteľ úspešnej košickej IT firmy Antik Igor Kolla strávil v Čine celú tamojšiu karanténu. Je tam už od začiatku januára, keď pôvodne vycestoval za biznisom do svojej čínskej dcérskej firmy. V Číne sa už teraz situácia upokojuje a sám začal organizovať výrobu rúšok a respirátorov pre svoju domovinu. Na Slovensku sa podľa neho boj s koronavírusom ešte len začína.

Igor Kolla v rozhovore pre Denník E hovorí:

  • prečo podľa neho musí Európa prejsť iba na donášku potravín a liekov, aby ľudia už domovy vôbec neopúšťali,
  • ako Čína elektronickú výučbu žiakov dostala takmer na úroveň reálneho školstva s online dohľadom učiteľov,
  • prečo dva týždne karantény nestačia, ale treba aj ďalšie a potom ešte ďalšie dva týždne,
  • čo človek prežíva po dlhých týždňoch izolácie.



Aká je dnes situácia v Číne?

Posledné dva týždne je to tu už skoro normálne ako pred vírusom, ale stále to je taký stav voľnej karantény. Nekonajú sa ešte veľké spoločenské podujatia, deti nechodia do škôl. No už tu funguje normálna hromadná doprava. Ľudia sa až tak neboja.

Iste aj preto, že za posledné dva-tri mesiace tu vzniklo široké povedomie, ako sa treba správať v prostredí, ktoré môže byť nebezpečné. Dnes sa už ulice v Číne znova zaplnili. Dokonca sú dvojnásobne plnšie ako pred vírusom. Ľudia chodia von viac po tom, čo dlho nemohli.

Reštaurácie sú ešte zavreté, obchody sú však už otvorené. Ikea v Si-ane, kde bývam, otvorila svoj obchod pred týždňom. Pri vstupe do obchodov však všetkým zákazníkom merajú teplotu a kontrolujú ich totožnosť. A ak teplotu máte, dostávate sa do systému lokalizujúceho váš pohyb. Nech spoločnosť vie, kde ste sa pohybovali.

Vďaka čomu podľa vás Čína zvláda koronavírus tak, že tam počet nových prípadov postupne klesá?

Oblasti, kde sa objavil nejaký nakazený človek, Číňania postupne uzatvárali z väčších až na čo najmenšie celky. Ak sa to trebárs stalo v nejakom dome, najskôr zavreli ulicu pred ním a za ním. A postupne, keď sa vírus ďalej nešíril, uzavretie zredukovali na vchod do bloku s bytom nakazeného človeka.

Dvere bytov nakazených ľudí polícia zablokovala a naozaj z nich nevedeli vyjsť. Ak by tam horelo, tí ľudia asi zhoria alebo vyskočia z okien. Na druhej strane, o jedlo a lieky je tu postarané. Len si treba objednať a úrady to prinesú. Oznamy s ponukami visia všade. V Číne takýto systém izolácií mohol byť zavedený veľmi rýchlo, lebo v nej ľudia stále žijú v oddelených rezortoch.

Ako tie rezorty fungujú?

Sú to ohradené bloky domov a každý človek, ktorý v nich býva, sa dnu i von dostane iba jednou bránou, ktorú stráži poverený pracovník. Ten, samozrejme, kontroluje aj tých ľudí, čo v danom rezorte nebývajú, no trebárs tam niečo priniesli alebo tam idú niečo opraviť.

Na to, aby vás obsluha vchodu vpustila tam, kde nebývate, musíte mať veľmi vážny dôvod. Nie je to tak ako u nás, že sa kamkoľvek dostanete rôznymi cestami. Keď Čínu zasiahol vírus, systém rezortov využila veľmi rýchlo. Po príchode vírusu nikto svoj rezort nesmel opustiť, ak na to nemal mimoriadne dôležitý dôvod.

Každý rezort, ako som hovoril, má však všetko, čo potrebujete k životu – potraviny i lieky.

Aké máte vy osobne skúsenosti s touto kontrolou?

Napríklad keď som si nedávno dal meniť zámku na dverách za zámku na odtlačky prstov, so zámočníkom prišiel ku mne aj ochrankár od brány do môjho rezortu. Celý čas prácu pozoroval a po jej skončení zámočníka znova odprevadil až k východu z nášho rezortu. A to sa ten zámočník ku mne dostal až po tom, čo som si na to musel vybaviť špeciálne povolenie.

V Číne však takýmito vecami žije celá spoločnosť. Ľudia to berú tak, že obmedzenia sú na to, aby chránili ostatných ľudí. Keď jeden môj kolega prišiel domov z inej oblasti viac postihnutej vírusom, na všetky dvere i vchody v okolí jeho bydliska domáci vyvesili upozornenie, že on je ten človek, ktorý môže byť rizikový. Dodnes sú Číňania opatrní.

Čo ďalšie ešte rozhodlo, že to Čína zvláda?

Kľúčová bola aj osveta, ako sa vírus dá ustáť. Ľuďom to bolo úradmi podané tak múdro, že spolupracovali veľmi dobre. Ľudia napríklad vopred vedeli, že nemocnice im s vírusom nepomôžu. Preto ich nezahlcovali. A ešte sa tu aj rozšírila klebeta, že liečenie nákazy je mimoriadne drahé. V Číne je totiž platené zdravotníctvo.

Tu sa niečo povedalo a všetci to potom aj robili. Trebárs donášky jedla. Ľudia nechodili na nákupy. Našli si vo vchodoch kontakty s obrázkom človeka v skafandri ako z jadrovej elektrárne, ako prináša košík potravín. Tak si objednávali potraviny až domov všetci. Za výborné ceny.

Ľudia psov nechávali čúrať doma. Utrelo sa to. Jednoducho, neexistoval dôvod ísť von. Čakali, kedy prejde 14 dní a zostanú už iba tí ťažko chorí ľudia, o ktorých sa vie postarať zdravotníctvo. Dobre tiež fungovalo predlžovanie karantén. Vyhodnotilo sa prvých 14 dní a povedalo sa: ideme ďalších 14 dní. A to celé ešte raz. Teraz je už situácia iná. Keď si sadnem do auta, prejdem hocikam.

Čo vás v Číne po rozbehu nákazy najviac prekvapilo – či už pozitívne, alebo negatívne?

Veľmi pozitívne to, ako Číňania vymysleli online školstvo. Pre rôzne stupne žiakov pripravili elektronickú výučbu veľmi blízku reálnemu školstvu. Dobre premysleli dohľad učiteľa nad žiakom, aby žiak na sebe naozaj pracoval.

Učiteľ je so žiakmi prepojený, pozerá sa na nich a dáva im otázky. Tu žiak nemôže spať do pol dvanástej. Reálne sa mu začína vyučovanie, ako keby bol v škole. Aj pre školstvo zaviedli podobný systém, ako majú firmy pre home office. A firmy dbajú na to, aby si človek aj doma odpracoval riadnych osem hodín.

Žiaci takýto systém prijali bez problémov. Keď sa píšu písomky, sú pod dohľadom kamier. Všetko preto, aby neodpisovali a svedomito sa vzdelávali. Online výučba teraz v Číne iste dobre funguje aj preto, že štúdium nie je lacné. Školy pracujú, lebo chcú dať za peniaze primeranú protihodnotu aj počas karantény. Tu sa neuvažovalo o nejakých posunoch výučby na ďalšie mesiace.

Objavili sa vo vašom okolí aj nejaké nové negatíva?

Číňania tak trochu začali cudzincov vnímať ako niečo, čo im spôsobuje zlo. Ale zase, nie je to nejaké výrazné. Mne sa stalo len to, že som šiel pred dom vyhodiť smeti, nedal som si však rúško. Niekto ma hneď nafotil z okna a zverejnil to na webe s tým, že pozrite sa, ten cudzinec vôbec nerešpektuje naše pravidlá.

Ale inak cítim od Číňanov viac podpory ako to, že by mi dávali najavo, ty si tu cudzinec.

Čomu ste sa venovali celé tie týždne karantény, keď váš biznis v Číne stál?

Z Číny riadim aj naše podniky v iných krajinách. V Singapure máme tiež silnú pobočku, aj v Indii a v Hongkongu. A, samozrejme, aj o slovenský Antik sa stále starám. Prídeme teraz na Slovensku s viacerými novými vecami. Práce bolo v karanténe dosť aj bez čínskych operácií.

Karanténu som využil aj na ďalšie vzdelávanie. Študoval som, konečne som mal čas čítať množstvo nových vecí.

Bol som však už aj v depresii, pretože Čína, ktorá bola pre mňa vždy krajina neobmedzených možností, sa zmenila na krajinu bez akýchkoľvek možností. To bolo zlé poznanie. Toho domáceho väzenia reálne bolo už priveľa a chvíľami som si aj hovoril, že z Číny radšej odídem.

Teraz je to už dobré, ale týždne tvrdej izolácie neboli jednoduché. Človeka sa pomaly zmocňuje klaustrofóbia.

Aký ďalší príklad by si od Číňanov pri zvládaní koronavírusu mohli ešte zobrať Slováci?

Ak naša vláda urobí patričné kroky, ktoré sa osvedčili už v Ázii, situácia sa dá zvládnuť. Vláda musí ľudí presvedčiť, aby robili to, čo treba. Lebo ľudia musia robiť veci inak, vláda to sama nezvládne. Prvé týždne doma ešte ľudia berú tak, že je to viac dovolenka, ale prídu na nich aj horšie myšlienky. Ľudia musia uveriť, že ak budú disciplinovaní, tak sa to zvládne.

Ako zatiaľ hodnotíte razantnosť slovenských opatrení? Čo im ešte stále chýba?

Je len dobré, že sa na Slovensku umiestňujú ľudia, ktorí sa vrátili z cudziny, do karantén. Rovnako je dobré to, že sa už necestuje z krajiny do krajiny. No nestačí takto zavrieť iba štátne hranice. To isté sa musí udiať aj medzi mestami a obcami vnútri krajín.

Ľudia z mesta, kde sa objavil prípad nákazy, nemôžu cestovať do iných miest. Tak sa problém šíri ďalej. Trebárs tu v Číne ste sa nemohli vybrať len tak na diaľnicu a ísť do iného mesta. Tu sú pri vstupoch na diaľnicu závory, ktoré vás nepustia ďalej. Tak sa karanténa dala zvládať oveľa ľahšie, ale svoje mechanizmy musia zaviesť aj európske krajiny.

Európa by mala tiež zamedziť chodeniu ľudí za nákupmi. Treba všetko riešiť donáškovými službami. Trebárs každý druhý deň každá rodina dostane základné potraviny a potrebné lieky za primerané ceny. Lebo pri dodržaní takejto izolácie sa naozaj môžu infikovať iba rodiny vnútri svojich bytov, no ďalej sa vírus už nešíri.

Podľa mňa vôbec nie je riešenie nechať otvorené iba potraviny a lekárne. Všetci sa potom stretávajú v týchto predajniach a veselo sa zavírujú. Európska únia musí tiež zostať teraz jednotná. Nemôže sa stať, že jedna krajina zabezpečí výborné opatrenia a iná, benevolentnejšia, to bude kaziť a devastovať.

Minimálne spočiatku Európa asi situáciu vôbec nezvládala.

To je o nás Európanoch. Život v Európe je krásny vďaka tomu, že si myslíme, že sme natoľko rozumní, že nepotrebujeme niekoho silného, kto bude organizovať náš život. To je všetko pekné i dobré, no teraz tu máme koronavírus.

Dokáže podľa vás Európa izolovať aj svoje jednotlivé mestá a obce?

Príde to aj do Európy. Lokálne autority musia mať silné kompetencie. Mestá budú musieť rozumne riešiť problémy, ktoré ich postihnú. A ľudia zase musia rozmýšľať o tom, kde všade na nich číha riziko nakazenia. Trebárs rúško treba mať aj vo výťahu, i keď v ňom idem len sám, lebo niekto predtým tam mohol kašľať a ja sa z toho nakazím. Rúško treba nosiť všade.

Ak bude Európa dôsledná, za dva-tri mesiace môže byť všetko v poriadku. Navyše, aj tá ešte prísnejšia izolácia miest a obcí, kde sa objavia nakazení, môže byť spojená na druhej strane s tým, že oblasti, ktoré zostanú bez infikovaných, môžu svoje karanténne opatrenia postupne uvoľňovať. V nich sa môže obnoviť relatívne bežný život s nákupmi i hromadnou dopravou, aj keď, samozrejme, so zvýšenou opatrnosťou.

Ako zasiahol koronavírus vaše čínske podnikateľské aktivity?

Naše podnikanie v Číne je na začiatku nielen tohto, ale každého jedného roku ovplyvnené ich posunutým oslavovaním nového roka. Číňania sa vtedy z fabrík rozutekajú na niekoľko týždňov do svojich domovov, ktoré sú vzdialené aj tisícky kilometrov. Kedy sa kto do práce vráti, je stále veľmi ťažko odhadnuteľné.

Fabriky nikdy nemajú späť všetkých svojich pracovníkov hneď v úvode februára, ako by to malo byť. Vo februári je každý rok v Číne problém s pracovnou silou. Číňanom sa nechce z domovov vracať do práce, hoci inak sú pracovití. Veď oficiálnu dovolenku majú len 16 či 18 dní.

Situáciu riešime vždy tak, že sa koncom roka predzásobujeme. Inak to nebolo ani tento rok. Zásoby sme mali dosť veľké. Teraz však už máme v Číne problémy, i keď samotný vírus sa už redukuje. Podarilo sa nám podpísať novú významnú zákazku od Disneyho na set-top boxy, ale zatiaľ stále nevieme získať dostatočné kapacity na jej vykrytie.

V Číne nás pribrzdilo aj to, že jeden náš dôležitý čínsky manažér je z jednej z tých oblastí, ktoré boli najviac postihnuté vírusom. Je z regiónu len asi tristo kilometrov od Wu-chanu. Dlho sa odtiaľ nevedel vrátiť, ale teraz je už situácia s cestovaním celkovo lepšia.

Koľko ľudí pre vás v Číne pracuje, keď idete na plný výkon?

V Číne pre nás pracuje päť spoločnosti, ktoré majú dohromady dvetisíc ľudí. A ľudí, ktorí riadia náš čínsky biznis, je celkovo šestnásť. Teraz vieme vo fabrikách dať dohromady iba minimum ľudí, možno tristo.

Oblasť, kde sú naše fabriky, patrila medzi najviac postihnuté. Je to na juhu Číny v meste Tung-kuan. Ja som tam však počas celej karantény nebol, som severnejšie – v meste Si-an. Tu bolo prípadov nákazy oveľa menej. Pôvodne som však na juh mal ísť aj ja, lebo mi v januári končila platnosť čínskych víz vydaných tamojšími úradmi.

Napokon som na juh neodcestoval, lebo najväčšie riziko bolo a je prepravovať sa lietadlom či vlakom. V nich sa nakazilo najviac ľudí. Boli tu veľké mediálne kampane proti lietadlám i vlakom. Poprosil som preto úrady, či víza nemôžeme v tejto situácii riešiť na diaľku. Ten vírus je naozaj zabijak. Vyhoveli mi, odkázali ma na miestne úrady v Si-ane.

Ako zvládate teraz dianie okolo koronavírusu s Antikom doma na Slovensku? Obmedzili ste nejako slovenskú prevádzku? Mali ste od začiatku dostatok ochranných pomôcok pre zamestnancov, keď teraz už v Číne vyrábate aj vlastné pomôcky?

Kolegom na Slovensko som písal už koncom januára, že sa to začne aj u nás doma, a tak sme sa na to pripravili. V prognózovaní, kedy vírus dorazí aj k nám na Slovensko, som sa zmýlil len o tri dni. Pomôcok sme si nakúpili dosť v predstihu. Navyše, široko využívame home office. Ako IT firme nám nerobí problém mať ľudí doma. Ideme na plný výkon, iba náš košický bikesharing, samozrejme, odsúvame.

V Európe teraz vyskakujú ceny ochranných pomôcok do závratných výšok. Ako to s nimi dnes vyzerá na čínskom trhu?

V Číne už ceny klesajú, lebo po zásadnom zvýšení vlastnej čínskej produkcie rúšok a opätovnom poklese počtu nakazených už pre ne nie je taký odbyt. Na vnútornom trhu sú ceny pomôcok už nízke, ale s akými cenami čínska vláda pomôcky vyváža, to neviem posúdiť, lebo vývoz je regulovaný.

My sme do ich výroby šli preto, lebo dopyty zo Slovenska sú veľmi naliehavé.

Ako koronavírus zmení Európu a Čínu? Zľaví napríklad Čína zo svojej ekonomickej dravosti?

Číňania v seba majú zakorenené, že čím viac pracujú, tým skôr si zaslúžia slušný zárobok. Trebárs keď nemôžu byť v práci, nesporia sa o výšku náhradnej mzdy. Berú to tak, že dobrý plat je len za dobrú prácu. Čína bude po výpadkoch, naopak, hladná po tom, aby ich rýchlo doplnila.

Igor Kolla (49)

sa narodil v Košiciach, vyštudoval tamojšiu technickú univerzitu. Na nej získal aj doktorát z teoretickej elektrotechniky. V roku 1990 založil spoločnosť Antik, ktorá sa venovala vývoju a výrobe zariadení pre káblové televízie. O desať rokov neskôr začala firma v Košiciach poskytovať internetové služby, ku ktorým postupne pridala digitálnu televíziu a telefonovanie a expandovala do desiatok miest na celom Slovensku. Neskôr Antik rozbehol aj vývoj a výrobu techniky pre digitálnu televíziu, streaming videa a multimediálne systémy. Predvlani sa tržby firmy dostali už na 15 miliónov eur.

000001010833380908837211087030870873222608732247
6*
 6*      28.03.2020 - 23:52:28 , level: 1, UP   NEW
e zial nemam. chapem ze Nko musi z niecoho tiez zit, ale taketo clanky by zamknute byt nemali.