Ako som si myslel, že mám koronu, a zrazu som videl, v čom zlyhávame
https://dennikn.sk/1822119/ako-som-si-myslel-ze-mam-koronu-a-zrazu-som-videl-v-com-zlyhavame
vyberam par utrzkov:

Na tretí deň som po preštudovaní všetkých odporúčaní predsa len skúsil zistiť, či by ma neotestovali. Odpoveď bola jednoznačná: neboli ste v zahraničí ani vo vedomom kontakte s nakazeným, nespĺňate podmienky.

Veľmi citlivo vnímam, ako niektorí predstavitelia štátu hovoria o ľuďoch vracajúcich sa zo zahraničia. Ako keby boli vinní, že chcú ísť domov. Ako keby z nich chceli urobiť terč a nepriateľov, ktorí ohrozujú našu bezpečnosť, lebo veď my tu koronu nemáme.

Na ďalší deň idem po konzultácii s lekárkou na Kramáre. Unimobunka pred nemocnicou. Pred ňou pár plastových stoličiek a dva ohrievače. Opodiaľ policajti. Najskôr som tam sám. Potom prichádzajú medici a postupne aj ďalší potenciálni pacienti. Všetci v dostatočnej vzdialenosti od ostatných.

Medici sa navlečú do oblekov a zorganizujú čakajúcich. Stojíme v dvojmetrových rozostupoch. Po jednom pristupujeme k okienku. Najskôr vydezinfikovať ruky, potom pohovor. Aké máte príznaky? Boli ste v zahraničí? Stretli ste sa s nakazeným? Našťastie mi test môžu urobiť. Mladý muž si zapisuje moje meno, adresu, rodné číslo a mobil. Ako zamestnávateľa aj na tretí pokus píše: Denný gén. Nechávam to tak, jedného dňa možno budeme vydávať aj odborný lekársky denník. V časoch korony je všetko možné.

Pred odchodom sa pýtam: Kedy mi dáte vedieť výsledok? Odpoveď ma šokuje. Ak ste pozitívny, do dvoch dní. Negatívnym nevoláme. Takže, ak sa vám neozveme, ste v poriadku.

V ruke mám pritom papier s pokynmi, čo mám teraz robiť. Zdá sa mi neuveriteľné, že negatívni nedostanú žiadnu správu.