V piatok sme si museli stanoviť vekovú hranicu – 75 rokov. Ľudia nad touto hranicou sa už u nás neliečia. Lekár musí niekoľkokrát denne určiť, komu dokáže pomôcť a koho nechá zomrieť. Oficiálne sa o tom síce veľmi nehovorí, ale je to nevyhnutné. Keď vám v priebehu krátkeho času príde päťdesiat ťažkých prípadov nákazy a vy máte len desať respirátorov, musíte si vybrať, koho na prístroj napojíte, lebo má šancu pozviechať sa.

Ako postupujete v prípade pacientov nad 75 rokov, ktorým neviete pomôcť?

Bude to znieť veľmi zle, ale týmto pacientom v našej nemocnici podáme sedatíva, uspíme ich a necháme ich zomrieť. Najlepšie to možno prirovnať k akejsi špecifickej forme eutanázie.

:-(

Penzisti sa často nakazia od infikovanej osoby a do dvoch hodín sa u nich rozvinie komplikovaný zápal pľúc. Takýto človek neraz umiera do 24 hodín.