je v tom kus identity. u feuerbacha to bolo naopak - človek vložil do boha všetky svoje superlatíva v maximálnej možnej miere, aby ich mohol uctievať ako vonkajší objekt :)

mne to v niektorých extrémnych prípadoch pripadá, ako taká zvláštna submisivita (voči bohu), v ktorej taký človek nachádza určitý druh uspokojenia. Problém nastáva, ak tento pocit submisivity voči bohu očakáva od všetkých ostatných naokolo. Všimni si zároveň ale, že je to veľmi rafinované "podriadenie" sa - pretože takýto človek zároveň disponuje predstavou, aké správanie je prípustné a správne. Tak ho tyransky vyžaduje aj od druhých. Môže sa tak de facto stať predĺženou rukou boha, ktorému sa tak podkladá. A ak sa iní ľudia správajú inak, tak očakáva, kedy na nich padne boží hnev. Týmto smerom je vedená tá úvaha. Podľa mňo to tým ľuďom v skutočnosti dáva pocit moci nad inými.