prave som dopila svoju vodu ku kave.pohar zostal este zahmleny o mojho dychu.ktory tak rychlo vyprchava,aj ked je naliaty v pohari.sedim v jednom z najvecsich slovenskych nakupnych centier-uz ten nazov znie hrozivo nechutne.ludia us prestali byt ludmi,tu.zivocichy.vsade pohyb.vsade usmev.vela dokonalosti,kazda neuplna.velmi typicky pohlad,a predsa mam chut pisat.banan ananas pomaranc jablko na vystave,casnickom pulte,kazdy stoji daku tu hodinku priemernej prace=nestoji za to.co za to stoji?-cigarety,farba na vlasy,jazda v taxiku...
a predsa je to vsetko dokonale,absolutne krasne.aj nevedomost je nadherna,tvori ciastku dokonalosti,alebo dokonalost samu?...v krasnej iluzornej anonymite,prepojeny dokonale,vsade zo vsetkym,vsetci so vsetkymi..
dam si preso s mliekom.
ano,nech sa paci,tricatpet korun vas poprosim.
prepacte nemam ziadne peniaze.
ale preso ste uz vypili.
co teraz?
neviem.
co budeme robit?
tak dobre,to bolo na ucet podniku.
podme dakam prec.
prosim?
prosim!
ja som v praci.
to nevadi.
a..ako?
podte,pojdeme niekam do prirody.
prosim>?
prosim.
prepacte na toto nemam cas.
cas neexistuje.
ale ja mam nejaky pracovny cas.
ani ten.podte,budem vas cakat pri dverach,alebo mozete ist aj v tomto.
nerozumiete?
vy nerozumiete.
comu?
vam.-v tom sme zanikli v neustalom cykle.zostal len nejaky ten vodik,kyslik,alebo ani to nie...

dobry den,co vam prinesiem,napojovy listok?