Muz a zena - dva svety a predsa jeden svet

Muzi sa dnes boja viac, nez by sa mali. Niet sa totiz coho bat. Netusia, ze ich strach pred zenami a ich reakciami, je uplne proti nim a ze “stracaju body”, ked uhnu, zlaknu sa a radsej sa prestanu hadat, radsej prestanu bojovat o seba a o svoju hrdost a v “mene pokoja” vyhoveju zene, aby stichla... Niet horsieho, ako ked sa muz zlakne zeny, jej hnevu a ked ho nedokaze vydrzat. Ked to zena zbada, zlakne sa, co musi byt za bosorku, aka je vlastne zena, ked si dokazala najst iba strachopuda, ktoreho dokaze zahnat do kuta a vystrasit. A tak este zvysi svoj tlak na neho dufajuc, ze konecne narazi na jeho hranicu a on ju zastavi a “chyti ju za krk”... Az to ju upokoji. To je totiz signal, ze o nu stoji, ze ju vnima ako partnerku rovnocennu v boji a ze jej uz nedovoli urazat ho, zosmiesnovat ho, trestat ho a bud stichne, zacne spolupracovat a brat ho vazne, alebo o neho moze prist. A ktora zena by chcela prist o muza - chlapa, ktory ju berie ako partnerku, ktoreho dokaze “vytocit” a ktoremu tak silno zalezi na tom, aby ho brala vazne, ze je ochotny aj o nu prist, ak sa k nemu nebude spravat s uctou? Ktora?

Ako je mozne, ze muz sa ticho alebo iba s minimalnym zaujmom pozera, ako jeho zena vyrezava klitoris svojej dcere, ked ju kontroluje, ci si dala ciste nohavicky, aby sa nemusela hanbit, ked ju nahodou zrazi auto. Ked jej hovori, ze ma hrozne vlasy a nech si uz s nimi nieco konecne urobi a ako sa to zasa preboha obliekla. Uvedomuje si muz, ze svojim mlcanim a nezastavenim zeny pri tychto utokoch a tym, ze sa nepostavi medzi nu a dceru, uci dceru, ze muzi su vystraseni a ze treba s nimi jednat “v rukavickach” a ze tak podporuje to, ze dcera na dlhe roky (niekedy az do konca zivota) v sebe uzavrie svoju zenu, svoju slobodu a nikdy sa neodda v celej svojej sile, vasni? Uvedomuje si muz, aky skresleny obraz o vsetkych ostatnych muzoch vytvara a aku medvediu sluzbu jej tym vlastne robi a uz teraz jej pripravuje smutny vztah, vyhasnute oci a sucho tam dolu? Z dcery moze urobit zenu iba jej otec, iba on jej moze ukazat, ze tam dole jej to voni a ze ta vona ma taku dolezitost, ze si ju zacne naozaj cenit a byt na nu hrda a da ju iba muzovi, ktory tu vonu bude citit. Ako je mozne, ze sa muz prizera, ako jeho synovi zena vyrezava ten dolezity miesok pod penisom, ked mu pripravuje este v 10 rokoch desiatu, lebo on to este sam nevie a jej to robi radost? Preco mlci, ked jeho zena pribehne za synom odchadzajucim do skoly a s vystrasenymi ocami a ustarostenym vyrazom v tvari vyvolavajucim v synovi pocity viny a necitlivosti voci nej mu podava ciapku, lebo vonku je zima? Preco vtedy nezakroci a jasne ju nezastavi a dorazne jej nenaznaci, ze ich syn nie je trulko a vie rozoznat, ci mu je alebo nie je zima? Uvedomuje si muz ze (najma vsak zena), ze zo syna moze muza urobit iba matka? A otec moze byt iba vzorom slobodneho spravania a hrdosti na seba sameho.

Co vlastne ocakava zena, ktora sa, sediac s kamaratkami pri kave, smeje na tom, aky je jej muz neschopny a ako ho minule oklamala a zatajila, ze minula peniaze na kozmetiku a este na neho aj nakricala, ze jej neveri a ako to zabralo a on stichol? Co ocakava zena, ktora muza chce potrestat tym, ze mu “neda”, lebo sa zdrzal a prisiel domov neskor, nez povedal? Co si mysli zena, ktora kamaratkam hovori, ze on v posteli teda nie je nic moc, ako keby ona bola svetova sexualna diva a prebornicka? Chcela by pocut, co si naozaj o jej sexe mysli on?

Je pravda, ze “zbrane” zeny, ktorymi skusaju pevnost muza a overuju, ci je mozne ju dobyt lahko alebo jej dobytie vyzaduje naozaj spolupracu, maju silny kaliber Tazko sa odolava stojacim bradavkam v tricku, tazko sa odolava umyvaniu vane v hlbokom predklone v peknych nohavickach, tazko sa odolava “nahodnemu” prechodu ochlpenia popred nase oci z kupelne do izby... Napriek tomu by ale hrdost a sila vole mali prekonat tieto “hlasy siren” a muz by si mal byt vedomy toho, ze plati mudrost z klasickeho vtipu o troch pasucich sa bykoch - byka syna, byka otca a byka stareho otca: Traja byci sa pasli, ked tu zrazu v dialke uvideli pasuce sa kravy. Byk syn, plny vasne a tuzby po rozkosi ihned zavetril a povedal: “Chlapi, tam su kravy, bezme k nim a pretiahnime ich.” Byk otec na to zareagoval: “Pokoj, synu, pomaly, pasuc sa prideme k nim a potom ich pretiahneme.” Byk stary otec ticho zodvihol hlavu, chvilu pozeral na tych dvoch a potom povedal: “Chlapi, ked budu kravy chciet sex, samy pridu za nami.” Alebo inak povedane - trpezlivost ruze prinasa.

Ak zena nieco naozaj tazko zvlada a unasa, tak je to odolavanie muza jej “navnadam”, jeho slobodu a nezavislost. Ak po niecom zena tuzi, tak je to sila muza rozhodnut sa a zobrat si ju, tuzi pocitit tuhe objatie, horuci dych muza na svojom krku a ak sa k tomu prida aj “baterka” v muzovych nohaviciach, ktoru by pocitila pod svojim bruchom, tak sa z jej utrob zacne spustat vlhko a pokojne sa zmeni aj na “vodopad” tryskajuci z jej otvorenych noh. Ale vsetko ma svoj cas a muz by si mal byt vedomy tuzby zeny pocitit, ze on je tou magmou sopky, ktora v nej drieme. Ak jej odola a potom sa jej odda, da mu vsetko.

Ale aj muz musi dat zene vsetko - vzdy si musi vsimnut jej vlasy a ich vonu, vzdy si musi vsimnut jej zadok zozadu aj “zadocek” spredu, vzdy musi vediet stisnut tak akurat jej prsia a rukou prejst dole medzi... Vzdy ju musi objat a stisnut v naruci, pohladit jej vlasy a pobozkat pery a krk... A neda sa to zahrat. Vasen totiz nie je pod kontrolou racia. Ani ten najlepsi herec ju nedokaze hrat dlhodobo, zena vie “citat” v nasich ociach, dotykoch, pohladoch, slovach... Jednoducho muz musi zobrat ako fakt, ze ju nedokaze oklamat... ale ona dokaze oklamat jeho. Klame vsak iba vtedy, ked uz ju on straca, ked uz nie je “v nej”. Iba vtedy chce zena klamat, inak je verna a tuzi, aby jej vernost bola videna... Zena ma take citlive tykadla, ze presne zaciti, ci “baterka” zacala svietit kvoli nej, alebo si jednoducho muz chce “posvietit” sam pre seba a ona ma byt iba “nabijackou” jeho ega.... Nedokazeme ju oklamat, alebo ak, tak naozaj iba na velmi kratky cas....

Na facebooku som si precital tieto slova: “Muži sú ako vlaky. Niekam idú. Vybrať si muža a zostať s ním, je ako rozhodnúť sa nasadnúť do vlaku. Nakoniec ideš tam, kam ide tvoj muž, duchovne i sexuálne, alebo budeš musieť z jeho vlaku vystúpiť. Nemôžeš zmeniť smer svojho muža tak, aby išiel tam, kam chceš ty, a pritom nestratiť dôveru v jeho schopnosť určovať smer. Túžiš po mužovi, ktorého odvaha v srdci a autentickosť sú skutočne hlboké. Túžiš po mužovi, ktorý ťa cíti, načúva ti, premýšľa o všetkom, čo si povedala a potom sa ťa zmocní, vezme si ťa tam, kam by si mu vôbec nedokázala povedať, aby ťa zobral, aj keby si akokoľvek chcela. Odvedie tvoje srdce do nových hĺbok dobrodružstva a otvorenosti, ukáže ti nové rozmery života .....” (David Deida - Cesta nespútanej ženy)

Tohto by si mal byt vedomy kazdy muz, lebo ked nie, nikdy z neho nebude chlap. Vzdy, ked vstupi medzi muza a zenu konflikt, vzdy vtedy je cas zastavit sa a velmi pravdivo jeden druhemu odpovedat na otazku: Kto som pre teba?

Az ked z oboch ust zaznie: Si muz/zena, ktoreho/ktoru milujem, az vtedy mozu verit, ze laska je silnejsia ako strach. Ze laska je ta sila, pomocou ktorej vojdeme aj do strachu, ze sa mozeme bat, no napriek strachu nepolavit a kracat so zdvihnutou hlavou a tuzba po hrdosti by nemala dovolit zostat stat. A vo vztahu zacnu postupne kvitnut ruze, v spalni bude vlhko, bude plna tej vone “zdola”, neuveritelnych obedov, ktore ona uvari, vynikajucich dovoleniek, ktore on zabezpeci a spokojnych deti - synov aj dcer - poznajucich svoju cenu a pripravenych na zivot s druhym pohlavim...

Muzi, ked svoje zeny milujete, preboha, nebojte sa ich. Nikdy vam totiz vas strach neodpustia a navyse ich zaplavi smutok a mnozstvo pochybnosti o sebe samych - Som skareda? Som hlupa? Aka som, ked sa ma boji? Chapete to, muzi? Nestoji vam vasa zena za to, aby s takymito pochybnostami nebojovala?

A vy, zeny, chapete, ze ked uz svojim synom vyrezavate to tam dolu, pripravujete generaciam zien, ktore pridu po vas, smutok a sklamanie a otazku: kde su muzi? Dokazete predsa sucitit s inymi zenami. Alebo nie? Preco chcete dookola uberat zo slobody muza a bat sa kazdeho jeho pohladu na iny zadok? Tak malo si verite? Preco cele roky nervozne opakujete, ake ste nespokojne so svojou vahou, ale ani za boha nezacnete so sebou nieco robit a este aj vyvolavate pocity ciny: Keby si ma miloval, tak by si ma miloval taku, aka som. Nie je to tak, ze keby ste go milovali, tak by ste milovali takeho, aky je? Ako ste si navzajom odpovedali na otazku: Kto som pre teba?

Verite mu? Lebo ked nie, tak vas spolocny zivot bude plny sklamani, plny pohladov “za ohradu”, upnutia sa na deti a vnucence a vysychania zeny vo vas... Nie je predsa len krajsie citit to steklenie pod bruchom, tie “motyle”?

Zacina novy rok. Co tak zacat pozerat na seba, na neho/na nu inak, co tak neupustit zo svojej hrdosti a bat sa, no aj tak nezostat stat? Co vam zostane, ked stratite svoju slobodu, ked sa jej kvoli svojmu strachu sami/samy vzdate? Co?
Ludo Dobsovic, 01.januar 2020