Vdaka, len na vysvetlenie: ja sa jej nechystam ani len dotknut, mna od malicka otlkal foter a agresiu - cize akykolvek uder - nenavidim. O to ide.
Co sa malej vystupov tyka, nejake polofunkcne recepty mam, zen som asi od prirody a toto jej spravanie ma nejako brutal nevytaca, skor muz je po navrate z roboty labilnejsi na krik. Co ma ale vytaca su tie blbe predpotopne (rada by som poevdala prehistoricke, ale fakt je ten, ze vo vacsine drobnych loveckych komunit sa deti udriet nesmu) nazory o tom, ze ked nebude bitka, nenauci sa a my jej vlastne do buducna ublizujeme. WTF. Ja to proste nechapem. Mna teda bitka nicomu dobremu nenaucila okrem hrozy, frustracie, bolesti.

Ja mam tiez dojem, ze ona casto tie svoje male ale divoke emocie proste sama nezvlada - naucila som ju, ze ked sa nevie zastavit, ma mi dat pusu (vela toho este slovne nevysvetli). A funguje to. Zatial. Zvycajne ju necham samu v inej izbe a po case sama dojde s pusou, objimem ju, doplace, ak sa da vysvetlim co bolo zle a zmenime aktivitu. Nie je proste nie a bodka, zriedka s muzom povolime. Taktiez, veci si da vysvetlit. Asi na 30-ty pokus :D