tu sa sice nehadye o zem, ale dokaze hodinu zadusavo plakat, nenecha sa chytit, nic.
v zasade mi to najlepsie popisuje citova hojdacka medzi 2 a 3 rokom.
na jednej strane vsetko sama a zrazu zo 100 na 0 a mama, neviem, pomoz a uz je skandal na svete.
ak ju nieco zaujima, mam pocit, akoby potlacala zakladne potreby. proste kym to nedokonci, nejde jest a potom vresti, lebo je hladna.
a ano, ako pisala tusim binara, uci sa spracovat city a trosku racionalizovat. kym je v afekte, nema zmysel dohovarat, lebo nevnima.
tiez niekedy odnesiem prec od podnetov.
mna to extremne frustruje, ked viem, ze je hladna ci unavena, ale kym si to neodreve, nespravim s nou nic a potom uz iba fixujem prapovodnu pricinu...
zrucala som parkrat, este horsie. ked mi rupli nervy.
naposledy, ked mi bolo pri nej do placu, mi povedala maminka spravaj sa normalne (dik, zrkadlo jak svina)