wow :)

Toto mi pripomina, ako som vzdy pozerala po domoch s kruhovou izbou - takou vezickovou. A mala som pocit takeho deja-vue s takymto pribehom:

V mojich predstavach som tam byvala a mala som saty vejuce, dlhe az po zem. Bolo to situovane pri rozburenom mori, nad utesom. Cela sceneria vyzerala ako zo sna. Raz v noci som namesacna sla k utesu a skocila dolu. Padala som dlho a ladne a vlasy mi povievali vo vetre. Netusim, ako som dopadla. Potom som chodila po svete ako duch. V rovnakych bielych vejucich satoch.

Tento namet bol viac krat aj sfilmovany. Napriklad aj Timom Burtonom, ale jeho adaptaciu som videla az nejake 2-3 roky dozadu. Ako decko som videla jeden taky diel Baywatchu - bol to najlepsi diel Baywatchu! Neskutocne ma to fascinovalo a vzrusovalo. Vobec som sa svojho osudu nebala, aj ked mi jemne zvieralo zaludok, ked som skakala dole, pri predstave ako dopadnem ne tie obrovske kamene. No zaroven som to velmi chcela.

Odvtedy pozeram po vsetkych domoch s vezickovitou izbou a tuzim v nej zit. Dufam, ze potom ozaj neskocim z nejakeho utesu :)

Je to dost snove :)