Cele moje konanie sa da zhrnut do jednej vety : snazim sa zakazdym konat spravne. Nemysliet len na seba a na svoj uzitok, vsimat si pohlad druhej strany, byt ustretovy a chapavy, no zaroven nerobit ustupky vo veciach, kde mam zostat sam sebou. Byt takym, aky mam byt. Tu nejde o to stratit tvar a priznat prehru. To druhe opakovane robievam prakticky denne. Tu ide skor o to, ze ak aj zlyham, tak je nutne vratit sa naspat dosledne vyslapavany chodnik. O com to hovorim? Nasledujuca prihoda Ti povie viac, Mila citatelka :D…
Piatky vecer travim najradsej doma. Po vecernej bohosluzbe alebo len tak po celom pracovnom tyzdni si nalozim castokrat kupenu veceru, vino z izraela som v poslednej dobe nahradil opat nealko radlerom – dnes vsak nie, vysvetlenie neskor - a vtedy zacne pre mna a coskoro mne podobnym ten specialny den. Nevenujeme sa praci, radi sme s rodinou a blizkymi, oddychujeme a niektorych aktivit sa zdrziavame. Jednou z nich je aj kontakt s peniazmi, pokial nejde o dobrocinnost, samo sebou… Slopanie v klube, kde sa zvycajne zbavis desky uz na brane, tak vacsinou z programu odpada. Nie vsak dnes… Homie ma napisal na branu a vravel, ze ma moze pozyvat, co som si poistil prevodom patnastich oci na jeho ucet, stalo sa tak este vcera. MHD je tiez dobre tento den vynechat, tak si to len tak s otvorenymi usami stradujem do centra, prejdem od panelakov k nizsim domcom, potom to uz je centrum, kde ma na brane presacuju, zoberu mi veganske pelendreky a vpustia ma dnu. Clubland, here we go…
Pri uvazovani o konkretnej veci rad zacinam pozitivami. Priznam sa, ze mi na chodeni von chyba jedna vec. Su to konkretni ludia, ktorych mam uprimine rad. Zaujima ma co sa v ich zivotoh odohrava, co nove na vsakovakych distribuciach nasli, co vlastne teraz vobec pocuvaju, co rotuje v playeroch a v ich prenosnych prehravacoch do vrecka. Kde teraz a na com pracuju, ci uz sa rysuje prirastok alebo este stale otalaju. Ci je s kym… Vobec som ich zo svojho srdca nevytesnil, no kedze v kolektive posobim nespolocensky a malovravne, nie s kazdym som sa dopracoval na to, ze sa vidime aj mimo akcii. Promoter ma dlho nevidel, tak si chcel prezriet moj rapavy ksicht a sedivy preliv. Aj na neho sa tesim, ak si na mna najde cas.
Kyvnem na takeho jedneho, ktoreho meno som zabudol, no ani jeho nevytesnil, je zabrany v debatke z dredatou holcinou, tak ho len potlapkam po pleci a idem na parket. Ani plnka, ani prazdno, v primetime-e sa to naplni urco este viac, no podla toho, co som pocul, tak sa primetime posunul viac k ranu, co by som v minulosti privital, dnes sa k tomu ani nepotrebujem vyjadrovat, nejsom tu. Ten fajnovy chrumkavy falafel to tam vsetko nejak potlacil a tak mi prichodi neodkladne navstivit panov. Vleziem do tej pre ostatnych smradlavej miestnosti, v pritmi otvorim dvere na zachod, kde si dvaja vyrastkovia davaju predklon nad zakrytou misou. Normalne by som sa ospravedlnil a otocil sa na pate, no teraz robim blbeho a kukam na nich, nahadzujem vyraz prekvapeneho. Rekurentne prokovokavnie, nedam si povedat! (V tomto momente by som rad Milu citatelku upozornil na to, ze sa obcas rozchadza moje konanie a moje myslenie resp to co v mojej mysli povazujem za spravne konanie a to skutocne – vid odstavec jedna). Krpec na mna vybafne, ci si ho nechcem odfotit, ja ze mam vybitu bateriu ale ked tak, mohol by som si spravit skicu a doma to dokoncit. Ak este v tejto pozicii zotrvaju…Vtedy je ten spravny cas odist. Presuvam sa do druhej kabinky, kde si to uz vklude rozlozim a nepotrebujem nic dopodrobna popisovat. Ako ale vstavam, vsimnem si na zasobniku na vodu polozeny obciansky. Meno nepoznam, spenazit ho nemozem a oblizat tiez nie. Ani ho nezbalim, umyjem si ruky a idem hladat jeho majitela. Bez zbytocneho dohovarania a vycitavych pohladov. Najprv sa idem prejst na terasku, kde zistim, ze to nebude lahke, lebo cim som starsi, tym sa mi viac ludia zlievaju a ponasaju jeden na druheho. Z celkovej mnoziny navstevnikov mozeme vylucit zeny, aspon teda tie, co sa aj vyzorom stotoznuju s pohlavim resp rodom ktore im bolo pridelene, opat sa ale po vyflusnuti tejto myslienky, nastastie len do vnutorneho obehu strasiem, aky som niekedy obmedzeny. Hodim ocko na karticku, na fotke je sice asi 20rocny chalanko, no obciansky bol vydany sest rokov dozadu, co mi hladanie pachatela, pardon nedbaleho stazuje. Pri dvoch typkoch sa aj zastavim, no nie su to oni. A vraj ho ani nepoznaju. Ze vnutri to mozem nechat na bare, to ma ale oberie o asi jedinu zabavku, ktoru si klaberko na dochodku moze na zure dopriat.
Terasu strieda parket, kde to je popritom ako svetla farbia tvare na modro, zlto a ine farby - neviem, aj v tomto mam medzery - o troche narocnejsie. Aj tak sliedim od muza k muzovi, obzeram si ich, viem, ze polka z nich si uvedomuje, ze asi niekoho hladam, no su aj taki, co mi vratia neprijemny pohlad a la ‘’ako si dovolujes rusit ich lordsto pri vecernom smazeni?’’. Nuz, rozni sme… Floor presliedim uplne cely dvakrat, keby sa nahodou pridal k fr3estyle tanciarni, bezuspesne. Presuvam sa teda do stredu stolov, kde ludia sedia a piju a fajcia a ohovaraju a trepu a … a uz ozaj nebudem k tymto veciam vyjadrovat, lebo tuto poviedku zrusim a zmazem, tak sa tocim okolo vlastneh osi a hladim do blizky, do dialky, aj sa zapozeram na taku jednu bloncku, no ta na mna vyplazi jazyk a nie lascivne, skor vypadni, klaun a necum. Posledne miesto, kde by Milan Demeter, narodeny 23. augusta nespecifikovaneho roku , na Filipa, nateraz bez filipa, posledne miesto, kde by mohol byt, je bar. Zaparkujem tam, neobjednam si nic, kym nestretnem organizatora (aj o tom silne pochybujem v tento slabsi moment, kedy stracam nadej a nechavam sa prevalcovat ciastkovym neuspechom), klzam pohladom zlava do prava, no nincsen. Barman ze co si dam, ja ze nic zatial dakujem, nie vobec si nenabieham sam do situacii, ktore podporuju ostatnych mojej bizarnosti, ked v tom do mna niekto vrazi. Dobrych sto desat kil vahy este ustojim, napravam ho a usmievam sa na bradatu brckavu hromadku. Mato pribral. Ze vzadu v backstage-I sme vsetci, preto ich neviem najst.
Vkracam don ako velka voda. Podavacky ruk, objimanske a pusinky na licko, opat som medzi ludmi, s ktorymi chcem byt. Mato mi sice medzicasom zopakoval, ze ten obciansky mozem nechat na bare a teraz uz tato moznost vyzera ovela pravdepodobnejsie, lebo teraz som sice medzi ludmi, co piju, fajcia, ohovaraju a trepu, no konkretne tymto to nielen tolerujem, sice ma to vonkoncom nezaujima, no rad ich pocujem. A ze ich aj pocuvam. Storka, ako niekto dobre zahral, lepsie ako zahranicny dj pred nim, ako sa niekto prekopol, lepsie ako ten backpacker vedla neho, spoznavam novych ludi a pripominam si tych, co na nich iba kyvnem vacsinou, oprem sa do steny, zapozeram sa do dialky, ked tu fetku uvidim. V pololahu je vmotany do tej, co na mna vyplazila jazyk, usmievaju sa na seba, sprintujem nateseny k nemu a pytam sa ho, ci nieco nestratil. On ze nie. Ja ze ani toto? On zbali obciansky a ze ci chcem za to medailu. Bloncka sa vyskiera, ze mi to natreli druhykrat, tak ja sa teda poberiem. A necham si svojim narokom na vdaku pokazit naladu tak, ze sa poberiem celkovo. Ani som si nic nedal, a vraj, ze si mam dat aspon pivko, ze to je koser, ale co narobis, ked je Pesach. Nic. S niektorymi vecami sa proste neda narobit nic.
Zmeskam nocak (opat si protirecim), tak si to stradujem rovnakou cestou naspat. Zavery a sudy nevynasam, nalada sa zlepsuje, ja sa na nikoho neviem hnevat dlhsie ako desat minut a tak len poviem, ze mi vadi jedine, ze asi nie je uplne zbytocne povedat, ze cestou domov pocuvam Suzanne Vega – Solitude standing, ale ze ani to mi tak velmi nevadi, lebo rano bude novy den, pre mna stale ten isty, ale zas sa naskytne nejaka situacia, nejaky iny test, ktory bud zvladnem alebo sa z neho poucim alebo sa necham rozladit. Uvidime…A sem sa teraz hodi klise na koniec, nieco ako rano je mudrejsie vecerat. Stvrdnutu pletenku si dam, jasne… :D

(dik za precitanie)