Ako každý rok, aj tento, sme si dali objavovací cyklovýlet. Tento raz sa k nám pridali aj Lena s Danielom, kamoši z Nemecka. Výber padol na Moravu s tým, že začneme v Bruntále a obzrieme si také to malebné české námestníčko. Očakávania sa ale nenaplnili. V tomto meste vládne tepláková súprava a pub Tipáč. Aby som len nekrivdil, časť mesta so zámkom je pekná. Zaujímavejšie miesta ale ešte prídu!



Vodná nádrž Slezská Harta. Počas výstavby bolo sčasti zatopených 6 obcí. Obec Karlovec bola zatopená takmer celá, okrem kostola sv. Jana Nepomuckého. Celkovo bolo odstránených 300 budov. Obyvatelia dostali finančné odškodnenie a boli presídlení do častí nad vodou alebo do panelákov v Bruntále.



Odbočka na Stránske. Strácajú sa autá, domy, krčmy. Jedna pani nám dáva tajný tip na dvor, kde nám načapujú. Ale to len tak, neoficiálne. A po pive treba ešte vyriešiť dilemu, kde rozložiť stan. Lúka za Stránskym vyzerá fajn. Z lesa štekajú tu líšky a krochkajú diviaci. To bude dobré miesto. Bolo.



Kraj bohatý na bridlicu, o čom napovedajú aj názvy dedín a samôt. Naše prvé kroky ráno vedú k lomu. V okolí je podobných lomov viacero a ťažilo sa v nich stovky rokov: Na území České republiky byly břidlice využívány v období pozdního středověku, ale pouze jako stavební kámen a kámen pro dlažby. Některé z těchto výrobků je možné spatřit v sakrálních stavbách na severní Moravě a v Olomouci.





Prítomnosť bridlice využili Nemci a založili tu osadu Hutov (nem. Hutdorfel). Kedy dedina vznikla, nie je celkom jasné. Jasnejší je rok zániku - 1945, kedy boli Nemci vyhnaní. V diskusii som našiel dosť mrazivý príspevok jedného z posledných obyvateľov: Já tam bydlel a jezdil jsem do školy s konmi, otec nás vozil. (...) Jednou jsme přijeli ze školního výletu a barák byl v plamenech. Dodnes na to vzpomínám a taky jsem tam loni byl a byl to zvláštní pocit po tolika letech.
Jedinou zachovalou stavbou na samote zostala kaplnka. Tá začala chátrať, keď sa rozšírila legenda o tom, že sa v jej krypte nachádzajú cennosti z okolitých kostolov po odsunutých Nemcoch.
Po (asi 7) domoch zostali dnes už len základy z bridlice. Stáť zostala len kaplnka zasvätená sv. Anne. Nevedie k nej žiadna značka a zakrývajú ju vysoké stromy. Miesto s veľmi silnou atmosférou, naozaj. Odporúčam navštíviť.





Údolí Bystřice. Pre mňa najkrajšia časť cesty. Okrem pekného prostredia sa tu dá nájsť viacero industriálnych stavieb. Zároveň je to oblasť, ktorá spadá pod Sudety - pred rokom 1945 tu mali väčšinové zastúpenie Nemci. Stanica Hrubá Voda (nem. Grosswasser) vyzerá, akoby včera skončila vojna. Jej pôvod je však oveľa starší. Prekvapivo, zo stanice sa stále vypravujú vlaky a dokonca, jej prvé poschodie je obývané.



Elektráreň Hlubočky. Vznikla v roku 1921 za účelom výroby elektriny pre podniky spoločnosti MORAVIA. Od sedemdesiatich rokoch bola v prevádzke ako tepláreň. Dnes sa v prednej (zrekonštruovanej) časti vyrábajú smoothies a vyníma sa na nej nápis Fit-day. Z druhej strany Dávidova hviezda. Obec Hlubočky je na svoju históriu a prepojenie na značku Mora patrične hrdá. Dokonca požiadala heraldickú komisiu o zmenu obecného znaku, ktorý od roku 1992 vyzerá takto.



Kúsok pred Olomoucom (alebo za?) sa nachádza Svatý Kopeček. Mestská časť Olomouca navštevovaná hlavne kvôli bazilike, ale tiež kvôli miestnej ZOO. Kedysi tu žil Jiří Wolker a o Svatom Kopečku napísal rovnomennú báseň, do ktorej umne vložil mystiku miesta, ale aj robotníkov továrne Kosmos.

Žlutavý kostel vlá na hoře zelené,
to je korouhev této krajiny tiché a svěcené,
to je Svatý kopeček u Olomouce, místo pro poutníky a výletníky,
osada dodávající dělníky továrně Kosmos a továrně na hřebíky,
panna Maria se zde zjevila a stále zjevuje se
babičkám s nůšemi a dětem na chrastí v lese,
zde jsou mé prázdniny od narození až do let dvaceti
v borových pasekách a lískovém houšti dobře zasety,



Olomouc. Mesto, čo ma očarilo. Mal som pocit, že je tam všetko. História, sorela, hipsteri, filatelistický obchod aj tramvaje. Zostali sme tu dve noci v hosteli Long Story Short, o ktorom Daniel povedal, že v ňom chce zostať bývať. Budova hostela slúžila kedysi ako vojenská pekáreň a dobrý chlieb tu robia doteraz. (Na obrázku nie je hostel ani vojenská pekáreň.)



Z Olomouca to išlo už z kopca, alebo skôr po rovine. Prvá zastávka v mestečku Tovačov. Nájdete tu zámok, cukráreň, vietnamskú večierku, kino prerobené na posilovňu a čistiareň peria. V okolí Tovačova sa tiež nachádza kopec pekných rybníkov, v ktorých sa kedysi ťažil štrk.



Všade samá voda. Na fotke Mlynský náhon Cvrčov. Potom jazda popri Morave smer Kroměříž.



V Kroměříži sme zastanovali v cyklokempe na miestnom rybníku. Bol to asi najpokojneší kemp, v ktorom som spal. Možno aj preto, že sme tam boli sami. A možno aj preto, že to vlastne nebol kemp, ale skôr bufet so všetkými vymoženosťami kempu. Odporúčam.

Na druhý deň ráno som potiahol popri Baťovom kánáli do Veselí nad Moravou. Tam výlet ukončila búrka. Timing vyšiel perfektne. Fotiek a zážitkov je oveľa oveľa viac. Vybral som len také moje hajlajty. Ak by som to mal nejak uzavrieť, Severná Morava sa mi páči kvôli objavovaniu, Južná kvôli jazdeniu. Už teraz rozmýšľam, na ktoré miesta sa znova vrátim.

Bruntál - Slezská Harta - Stránske - Hutov - Jívová - Údolí Bystřice - Olomouc - Svatý Kopeček - Tovačov - Kroměříž - Baťův kanál - Veselí nad Moravou