Sorry za spoždení, musela som rozmýšľať, ako to napísať, aby to nevyznelo úplne debilne. Sama mám ešte kopec otázok, na ktoré nepoznám odpoveď, môj prvonázor má teda diery a som trochu v nepohode, že sem dávam takýto polotovar. Tak mi to prosím odpustite a budem rada, ak medzery doplníte. Rada svoju hypotézu zmením. Možno spolu sa aspoň priblížime k pravde.
V prvom rade si myslím, že sexuálna rozkoš a rozmnožovanie nie sú nutne súvisiace veci, resp. nie obojsmerne. V prírode má všetko svoj zmysel a všetky procesy sú dosť špecifické. Každý enzým štiepy len istý typ väzby v konkrétnych molekulách, všetko sa deje s presne definovateľným výsledkom. Napr. nedýchame z iného dôvodu než z toho, aby sme k naším bunkám dostali kyslík. Preto nie je podľa mňa správne povedať, že účelom sexuálnej rozkoše je rozmnožovanie. Ak by toto tvrdenie bolo pravdivé, nikto by za iným účelom sexuálny akt nemal. Ženy by necítili sexuálnu rozkoš mimo obdobia ovulácie a muži by sa nechceli páriť inokedy a s iným zámerom, než splodiť dieťa, lebo inokedy by sexuálnu rozkoš nepociťovali. Tiež túto teóriu podopiera fakt, že sexuálnu rozkoš cítia v pravom slovazmysle len vyššie živočíchy. Ostatné organizmy, vrátane rastlín nie. A predsa sa rozmnožujú. Zároveň človek dokáže splodiť dieťa aj bez rozkoše. Predpokladajme teda, že sexuálna príťažlivosť a rozkoš majú primárne iný účel, než rozmnožovanie, resp. nie len tento účel. Kvôli niečomu však existuje a tu by už bol priestor na nekonečnú filozofiu o radosti zo života, resp. o zmysle života. Keby sme naozaj do hĺbky rozoberali a analyzovali, čo je zmyslom života človeka a pýtali sa ďalej a ďalej, tak by sme dospeli zrejme k tejto odpovedi. Áno, tu so mnou budú mnohí nesúhlasiť, ale pokojne mi verte, že aj bez manipulácie by dostatočne dlhý sled otázok „Prečo?“ každého doviedol k tomuto, rovnakému poznaniu. Argument, že homosexuálne vzťahy sú nezmyselné, choré a čojaviem aké, lebo „nemôžu splodiť dieťa“ teda pre mňa vyznieva asi akoby niekto tvrdil, že nemôžme bývať na mesiaci, lebo v chladničke skysne mlieko. Sú to dve nesúvisiace záležitosti. Okrem toho som si istá, že každý plodný človek môže mať dieťa. Ale to teraz neriešme.
Ostaňme pri sexe a vzťahoch. Vychádzajme z predpokladu, že nevznikajú primárne za tým účelom, aby z toho bolo raz dieťa. Iste ste zažili, že iskra preskočila skôr, než by ste sa dostali na dostrel svojich feromónov, alebo by ste o dotyčnom/-čnej čokoľvek vedeli, alebo dokonca ste si len písali, nikdy sa nestretli a predsa ste cítili, že toho človeka chcete. Rozšírme náš predpoklad a ďalší prvok: vzťahy vznikajú preto, lebo je za nimi vidina nejakého osobného šťastia, že nám bude dobre, že si užijeme... a pod. Tento predpoklad podopiera aj vyššie spomenutá skutočnosť, že sex máme aj z toho dôvodu, aby nám bolo fajn. Podľa frekvencie asi hlavne z toho dôvodu.
Mno. A teraz kameň úrazu. Análny sex. Pre ženy nie je dobrý. Nemá byť prečo. Nie sú tam žiadne nervové zakončenia, ani nič, čo by spôsobovalo sexuálnu rozkoš. A toto budem tvrdiť aj bez prieskumu. Proste biológia, viem, čo je v sliznici hrubého čreva, a čo tam nie je. Som si takmer istá, že väčšina žien, ktoré análny sex praktizujú, by mi teraz oponovala. Úplne chápem, a aj tomu verím, že mnohé ženy to uspokojuje, ale len z toho dôvodu, že to uspokojuje ich partnera. Budú tvrdiť, že ho majú radi a tak, ale pravda je, že buď je bolestivý, alebo prinajlepšom sa dá nejak vydržať, ale rozhodne nie je sexuálne vzrušujúci. Pre ženy. U mužov je to ale iné. O stenu hrubého čreva sa opiera prostata a pri jeho dráždení ... no však viete. A tu je to veľké nedorozumenie. Žena si nedokáže predstaviť, že to cez anál môže byť dobré a muž si nevie predstaviť, že to môže byť zlé.
Nechcem predpokladať, že muži sú takí magori, že by chceli po milovanej žene, aby trpela len preto, aby im bolo dobre. Preto chcem (teda rada by som) predpokladala, že muži chcú po ženách análny sex, lebo sú presvedčení, že je dobrý, resp. si nedokážu predstaviť, že by nebol. Ta neviem ako vy, milé dámy, ale ja sa ani nepamätám, že by som mala chlapa, ktorý by to po mne nechcel, alebo to aspoň nenavrhol.
Teraz trochu spomaľme a pozrime sa na to celé zhora. Je tu nejaká časť chlapov (skôr by som tipovala väčšina, až drvivá väčšina), ktorá po nejakej forme análneho sexu niekde túži. Sami ho chcú robiť so svojou milovanou, lebo ho považujú za dobrý (lebo prostata). Tu však vzniká isté vákuum a nekonečná frustrácia, lebo v ... kriste, nenachádzam vhodné slovo... hm.. konvenčnom vzťahu ho nezažijú. Partnerke na to chýba ústrojenstvo, a odvážim sa predpokladať, že veľmi malé percento mužom požiada svoju partnerku o sprostredkovanie rozkoše skrz anál (niečím iným než pohlavným orgánom, keďže žena taký nemá). Takže máme tu obrovské množstvo mužov žijúcich s partnerkami, ktorí
1.) si povedia, že bez takejto rozkoše môžem žiť a vybodnú sa na to
2.) budú pociťovať celý život čiastočnú sexuálnu frustráciu
3.) ak je ich túžba či zvedavosť priveľká, tak možno si nejak pomôžu
Teraz z tohto veľkého percenta je časť, ktorá si z toho nič nerobí a časť, ktorá všetky tieto myšlienky potláča, alebo ich považuje za „len takú haluz“ a nerieši ich ani sám v sebe (tieto túžby môžu mať rôznu intenzitu, teda nemusia byť až rušivé, alebo smerodajné), časť, ktorá možno aj stretne chalana, pri ktorom im utečú myšlienky, resp. by si vedeli s ním predstaviť veci, ale toto všetko ostane na úrovni fantázií, zaženú ich, lebo však majú partnerky, sú veriaci... a blá blá, kopec dôvodov, a časť, ktorá môže mať smrť v očiach a podozrenie, že sú homosexuáli...
Tiež (aj bez prieskumu) som si istá, že nenávisť až agresia je niečo, čo si vyžaduje energiu, ktorá nevzniká len tak. Nikto nepôjde na chromíkov pochod, nikto niekoho nezbije, alebo nenapíše jediný hejt, ak túto nenávisť až agresiu necíti, t.j. ak na to nemá tento druh energie. A najväčšou hnacou silou/energiou, ktorá ústi v nenávisť, je strach. Pritom objektívne, homosexuáli sú pre našu spoločnosť asi tak nebezpeční, ako africkí Pygmejovia. T.j. nijak. Ten strach musí vyvierať z ich vnútra, teda je subjektívny, nie objektívny. Neviem si predstaviť, že za dôvodom homofóbie, až takej, že vyvrcholí v nejaký čin (hejt, pochod, bitka..), nie je niečo osobné, teda osobný strach. Strach, že by mohli patriť na opačný koniec barikády...
Možno sa pýtate, prečo sú homofóbne ženy. Tiež zo strachu,aj keď ten môže mať trochu odlišný pôvod. Kopec žien análny sex odmieta, tj neuspokojujú svojich partnerov v plnej miere a niekde si to uvedomujú. Homosexuáli len stelesňujú túto časť ich sexuálneho života. Tú časť v ktorej partnerovi nevyhovujú, teda raz by mohla byť jedným z kameňov úrazu ich vzťahu.
Nechcem tu naznačiť až taký extrém, že všetci hejteri sú gayovia. Myslím, že čistá homosexualita a čistá heterosexualita sú na opačných póloch nejakej škály, a keby sme sa jedného dňa zobudili do sveta, ktorý by bol bez dogiem a tých všelijakých náboženských schém a čojaviem čoho, proste náboženstvo by v ňom nikdy neexistovalo, tak by tam možno tieto škatuľky (homosexuál, heterosexuál) ani neexistovali, resp. nie len tie a oveľa viac mužov a žien by skončili vo vzťahoch s rovnakým pohlavím, lebo by nemali mentálne zábrany cítiť sa dobre.