Jednym z hlavnych problemov transformacie krajin vychodneho bloku bola tuhost ich hranic. Zatial co v bloku zapadnom prekvitala cezhranicna spolupraca a solidarita, na nasej strane Zeleznej opony malokto vedel, co sa deje u susedov. Nepochybne, svoj podiel na tomto stave mala divide-et-impera strategia Moskvy. Svoj podiel mal vsak aj nezaujem. Normalizacia dosiahla, ze clovek bol zvedavy skor na "imperialistickeho nepriatela" nez na realie Madarska ci Polska, na roztapajuce sa lyzicky z NDR. Transformacia CSSR na trhove hospodarstvo narazalo na rovnake problemy ako v inych postsocialistickych krajinach, no namiesto hladania spolocnych ciest prevladalo heslo - "kazdy za svoje". To zial platilo tak v materialnej, ako aj duchovnej oblasti. Niet divu, ze V4 sa na titulky dostala az ked ju zacala utuzovat podobnost jej lidrov: modely hrubej, "neliberalnej demokracie" bez delby moci, bez kontroly nezavislymi sudmi ci mediami, dokonale ovladajuca toky eurodotacii...

Jednym z mala myslitelov, co dokazal tieto hranice prekrocit, bola filozofka Agnes Heller, ktora nas vcera opustila, tak vzdajme jej hold aspon jednym linkom - https://www.nytimes.com/2018/09/16/opinion/politics/what-happened-to-hungary.html