Uvedomil som si – este pred dokoncenim prvej vety textu –, ze moje pisanie nie je ani mojou vypovedou, ani prerozpravanim niecoho, co sa mi stalo, ide skor o hranie sa so slovami, ktorym neskor zbabelo priradujem iny vyznam ako som povodne zamyslal. V puberte som za denneho svetla snival, ze budem umelcom. Ako iste viete, existuju typy ludi, co sa na iste pozy a role skratka nehodia. Tak to je podla vsetkeho aj v tomto pripade… Toto zistenie prichadza s oneskorenim 16 rokov cca...
Na dnes ste tym padom usetreni mojho vsadepritomneho vyplakavania a podivnych obrazov. Pevne verim, ze to rovnako ostane aj nadalej... Majte pekny vecer / peknu noc !