Vôbec som netušil, že návšteva Sobraneckých kúpeľov bude "urbex". Bol som v Sobranciach a pre krátenie času som si tam na chvíľu odbehol. Vstup do areálu začína bránou s nápisom: Lesnícky náučný chodník a po pár zastávkach sa objaví Várádyho vila, pravdepodobne najzachovalejší objekt kúpeľov, postavený na začiatku 20. storočia. Várádyho vila je uzamknutá, ale potom to začína byť zaujímavé. Zarastené chodníčky a prázdne kúpeľné budovy.







Budova s prameňom. Netreba ju príliš dlho hľadať, dovedie vás sem silno "vajcová" aróma. Voda v kúpeľoch má vysoký obsah síry, čím sa vlastne Sobranecké kúpele preslávili. V zadnej časti kúpeľov je aj prameň (zrejme jediná fungujúca vec v objekte), kde sa dá voda ochutnať. Ja som zvládol so zatajeným dychom asi tak deci, je strašne slaná a aromatická.







Známi z východu si kúpeľe dosť pochvaľovali - boli dobré na nohy. Liečili sa tu hlavne kožné choroby, reuma, ale aj žalúdočné ochorenia. Ľudia sem chodili z celého Uhorska a záujem o kúpele bol taký veľký, že kúpeľní hostia museli bývať aj v okolitých dedinách.







Dnes je objekt úplne opustený. Ževraj tu ešte donedávna bol strážnik v maringotke a pes na reťazi. Ja som nestretol nikoho, teda okrem ľudí, ktorí si sem prišli nabrať vodu. Asi najrušnejšie to tu býva v nedeľu. V objekte je totiž kostol, v ktorom býva raz za týždeň omša.







Tajomstvo garáže, zrejme len nedávno otvorenej. Okrem matracov a vaní sú v nej staré monitory, klávesnice, stacionárny bicykel, bežiaci pás... Na skrinke visí kalendár z roku 2001 - vtedy to tu ešte fungovalo. Poslední hostia navštívili Sobranecké kúpele v roku 2004.







Budova pre kúpeľných hostí dostavaná za socializmu. Prekvapivo, v celkom "ok" stave. Vo vnútri je pozametané a o stenu sú opreté metly a lopaty. Asi sem naozaj niekto sem-tam príde...



A nad tým všetkým rozjíma svätý František, patrón životného prostredia.