no dnes som popisal kopu veci a zas si to zajtra budem vycitat, ale takto vecer na mna ide daka tvoriva nalada...

Uvedomil som si totiz dnes, ked som bol nakupovat strasnu vec. Ludia okolo mna hrozne rychlo starnu... Stretol som svoju prvu lasku totiz v obchode, sice som jej to nikdy nepovedal, nikdy to netusila, ale to som mal 12 /to uz bolo dost davno/ skoncila sa zakladna, prisla stredna, vyska... Proste som ju nevidel tak 3 roky...
No a dnes ju stretnem v obchode. A ona ide ruka v ruke s clovekom co vyzeral STARO... Ale naozaj uplne strasne priserne staro.
No trocha prehanam zas, ale tak dajme tomu ze na tridsat
ALE moja niekdajsia /PRVA!!!/ laska - vyzerala tiez priserne... nepoviem staro ona je dama a nehodi sa to a navyse by som aj klamal, vyzerala dobre... ALE tak maminovsky dobre, zrelo dobre, proste ona uz bola DOSPELA mlada zena, mozno uz aj mamina.
Ja som ostal stat, pozeram na nu... A ona ma ani nespoznala, zavesena do svojho mileho... A vobec mi to nevadilo pretoze bola stara, prilis stara pre mna, jej pokozka stratila tu mladistvu pruznost, ktora ma na neznejsom pohlavi laka...
Ale ked som sa pozrel do zrkadla /ze su tie hypermarkety squele ze maju zrkadla/ a zo zrkadla sa na mna pozeral mlady chalan, totalne neostrielany, stale naivny ale MLADY CHALAN... neviem cim to je,
aj otec uz ma sediny, mama tiez.... A ja akoby som sa nemenil, ostavam stale rovnaky uz aspon tak 7 rokov. Dokonca mi ani brada nerastie, a to uz mam celkom slusny vek a aj by mohla...
Mozem byt vecne mlady? A naozaj chcem byt taky? A preco je to tak? A nemoze moja nielen fyzicka, ale aj psychicka nezrelost byt pricinou mojich problemov? Aspon niektorych?