Kde bolo, tam bolo. Kde sa beton lial a zelezo sypalo, pod siedmymi vrstvami pody, pod siedmymi spodnymi vodami, byval v malej diere id gorioth. Zosuvereny, slepy paclovek. Svoj zivot uz davno prisposobil podmienkam pod zemou. Orientoval sa podla cuchu a zivil sa hocicim, co mu prislo pod rypak. Vzdy ked sa zobudil, praktikoval maly ritual. Vykonal potrebu, umyl si paprcky a masturboval nad svojou fotkou,ktoru nosil vsade so sebou. No tentoraz zasiahla nestastna nahoda. Fotka mu vyklzla a padla do vylevky. A uz ju unasal prud nevedno kam. Pohotovy id gorioth skocil do potrubia a s umucenym a bezmocnym vyrazom v tvari plaval za svojou ikonou. "Milasku! My Precious!" dralo sa mu z otvora, ktory kedysi bol ustami. Aj jeho schytil silny prud a stracal sa vo vire podivnych splaskov....svet dostal zaludocne potiaze, zvijal sa v krcoch... no nakoniec to z neho vytrysklo....hlavicka, telicko...a nas id gorioth vyletel z povrchu a so slastnym a detsky stastnym usmevom zvieral v dlani svoju podobiznu.....