Dať slovenskému dieťaťu meno Elizabeth alebo Leon alebo Patrick alebo Jeannette sa mi javí prinajmenšom nezodpovedné. Až hlúpe.

Myslím a cítim to tak, že dieťa žijúce na Slovensku, má mať resp. by malo mať slovenské meno. Aj keď možno bude v budúcnosti žiť v Anglicku či Francúzsku či kdekoľvek. Prepáčte, ak vám toto nesedí, vyjadrujem tu svoj názor aj po zážitku, ktorý som pred pár dňami mala v bratislavskej električke. Tiež tam bola Elizabeth, mamou nazývaná to Elizabéééét, to Bety, to Elííí, to Elizabééééta aj Elinka. Ufff. Dieťa asi trojročné hučalo, cez cumeľ revalo ako sa len dalo. Mama sa vtierala a po pár sekundách už bola napätá. Dieťa nechcelo vypľuť cumeľ, mama chcela rozhovor, ale dieťa trvalo na cumli. Chvíľami mi to pripadalo ako trestanie mamy. Fakticky – veď aj malo za čo... Z pohľadu poradkyne pre harmonický život s dieťaťom mi to bolo jasné. Matka nevytvorila s dieťaťom vzťah, ktorý by sa dal nazvať: Spoločné bytie. Nie je však jasné, či aj ona nie je takisto obeť. Čia? Spoločnosti.

Spoločnosť, ktorá vie tak málo o význame spojenia s dieťaťom, bábätkom, ročným aj viacročným – teda o telesnosti, objatiach, situácii, ktorej hovoríme: láskyplný rozhovor + túlenie a verbalizovaná láska popri tej telesnej, čo sú silné, nadšené objatia a veľa úsmevov – je odsúdená zažívať trápnosť, zlosť, bezradnosť. Týmito nepríjemnými emóciami, stavmi bohato disponovala daná matka dievčatka Elizabeth. ... Veľmi mi ich bolo oboch ľúto.

Keby som bola v takej funkcii, ktorá by ma oprávňovala povedať to najdôležitejšie k vyššie spomínanému za "pomoci" resp. zapojenia kritického rozumu – dala by som všetky sily a potrebné peniaze na širokú osvetu národa slovenského. Totiž, viete si predstaviť, že by americká matka dala dieťaťu meno Katarína alebo Alžbeta? Alebo Ľudmila? Je to úplne nepredstaviteľné. Kvitne teda hlúposť iba tu na Slovensku? Neviem, či aj v Česku napríklad táto otrasná prax frčí. V každom prípade však prosím budúce mamy o sebareflexiu. Nie je totiž hanba pomenovať dieťa žijúce a narodené na Slovensku: Alžbeta. Pre svet je zaujímavé poznať fakty či javy z inej krajiny.

Žili sme nejaký čas v USA a dobre si pamätám debatu s tamojšími ženami o mojom mene. Je odvodené z mena Magdaléna. A meno môjho syna, Samuel, je biblické, jeho tvar je v celom svete totožný. Ak by mi moji rodičia dali meno Elizabeth, isto by som sa v už v puberte prepadala pod zem. Našťastie, boli normálni, čo sa o mnohých dnešných rodičoch povedať, žiaľ, nedá. Otázka znie, či menami znejúcimi anglicky sa rodičia chcú dostať cez meno dieťa do nejakej vyššej, zaujímavejšej "triedy"? Ak áno, je to debakel najvyššieho rangu. Je to totiž presne naopak... strápnia sa.

Slovenskému dieťaťu patrí slovenský tvar daného mena. Na Slovensku Alžbeta. A Magdaléna a Katarína, nie Maggie, Elizabeth alebo Katherine. Ufffff.
Nech žijú Katky, Janky, Betky, Vierky, Ľudky, Evky, Oľgy, Alenky aj Elenky ako aj Ivetky, Moniky, Diany aj Kristíny a Táničky. Aj Gabiky aj Gréty, aj tie patria v tomto tvare k našim menám.

Najmä nech žije kritický rozum!