Tešil som sa sem. Lebo Sudety, lebo pekné prostredie. Ale hlavne lebo odniekiaľ odtiaľto pochádza naše priezvisko. (Stihol mi prezradiť dedko, ešte predtým, než od nás odišiel). Moja mikromisia bola teda cintorín a náhrobky. Najčastejšie som sa tu stretol s menami Endler, Porsche a Nitsche, ale čo som potreboval, som našiel, a nabudúce pokračujem ďalej.







Lebo prostredie. V sobotu sme išli po červenej z Mezní Louky do Jetřichovic. Táto trasa je možno také best of (Malá Pravčická brána, hrad Šaunštejn, Rudolfuv kámen, Vilemínina stěna) a to sme kopu veci ešte vynechali. Celkový pocit zhrnul pekne Tomáš: Už mi dajte s tými krásami na chvíľu pokoj! :)





Mňa na tejto trase zaujali hlavne nápisy v skalách. Väčšinou ide o kamene, ktoré vymedzovali hranicu medzi Česko a Nemeckom. Ich prevedenie sa zjednotilo v 30. rokoch 19. storočia - vyrytý kríž a rok, v ktorom bolo značenie prevedené. Ďalšou skupinou sú označované kamene, ktoré slúžili lesným robotníkom na orientáciu v revíri.





Mikulášovice alebo po nemecky Nixdorf. Mesto s rozlohou dediny a otvorenou večierkou počas Veľkej noci. Ostatné obchody sú dlhodobo zatvorené alebo na prenájom. Pomerne bizarným úkazom v tom všetko je Judaica Store, ktorého výklad láka menorami a kosher vínami. Za zmienku tiež stojí nástenka mykologického spolku a observatórium v centre mesta.
Napriek tomu sú Mikulášovice niečim známe. Sídli tu závod Mikov, ktorý vyrába od roku 1794 nožíky. Jedným z ich produktov je legendárna rybička(!), ktorú si môžete kúpiť aj v informačnom centre.



Celkom zaujímavým výjavom boli kone v objekte kostola. To, čo sa javilo ako stajňa, patrilo nakoniec k tradícii. Od jednej pani sme sa dozvedeli, že na veľkonočnú nedeľu sa tu zvyknú robiť obchôdzky polí s koňmi. Tento zvyk patrí k lužickej kultúre a jeho úlohou je zabezpečenie prosperity. V tento deň sa výnimočne slúži aj nemecko-česká omša.



Z tohto regiónu ľudia viac odchádzajú, ako prichádzajú. Ak neponúkate služby turistom, je celkom ťažké robiť tu nejaký biznis. Výnimky sa predsa len nájdu. Ivan Mečl sem presúva svoje aktivity z Prahy a Berlína. V jednej (z mnohých opustených) továrni plánuje otvoriť galériu Nová Perla.





Z jeho plánov je zatiaľ v prevádzke kaviareň/kníhkupectvo, ktorá funguje v budove vedľa továrne. V továrni bude mať svoje miesto tlačiareň, byty pre umelcov a galéria. Na streche sa plánuje terasa a v tej vežičke bazén (bývala zásobáreň vody). Bola by to naozaj perla v tomto regióne. Držíme palce a ďakujeme za podarované časopisy Umělec, ktoré Ivan vydáva.





Jo, a Khaa je bývalý názov pre toto miesto.