napadol ma henri bergson a jeho kniha smiech. vysvetluje v nej humor na zaklade znamych rytmickych patternov ktorymi dosahuje efekt smiechu: na konci vtipu pride necakana pointa ktoru kazdy ocakava. pri sutazi vtipov nevyhra genius ktory prednesie vtip aky este nikto nepocul. odozvu obecenstva vyhra jozo procko s preflaknutymi vtipmi lebo sa u kazdeho asociuju s niecim na com sa uz smial /alebo zaplakal.
warp records je hudba ktora hlada nove cesty. popsong je sukacia hymna manifestujuca spolocne idealy sucasnej generacie. hudba aphex twina je ukazka toho co sa da vymysliet. hudba popsongu je ukazka ako sa da dobre nieco poskladat. a tam niekde to trci.
hoci si snobsky myslim ze som "narocny posluchac hudby" sic.) v skutocnosti mi v zilach koluje rytmus britney spears. aphex mi prinesie esteticky zazitok ako ked sledujem neznamy krasny kvet. britney prinesie znamy rytmus vdaka ktoremu sa podvedome zacnem pohupovat ako mrte ludi ktorych tak denne vidavam.
takze kxho hypoteza: kvalitny mem vuobec nemusi niest kvalitnu informaciu. staci ak bude replikovat/mutovat ine kvalitne memy.